LONDÝN, BRATISLAVA. Ak ste v pondelok podobne ako milióny iných ľudí hľadali čosi cez najznámejší internetový vyhľadávač, neminul vás pohľad na čudné matematické symboly. Niektorým to možno pripomenulo kúsok učiva zo strednej školy.
Presne pred dvesto rokmi sa totiž 2. novembra v anglickom meste Lincoln, známom hlavne vďaka obrovskej katedrále narodil matematik George Boole.
Jeho práca na hranici medzi algebrou a logikou je dnes základom každého smartfónu či počítača.
Nuly a jednotky
Niektoré príklady z výrokovej logiky vás možno strašili pred písomkou z matematiky. Disjunkcia, konjunkcia, prípadne logické spojenia ako „vtedy a len vtedy“, či buď-alebo nehovorili na strednej škole mnohým vôbec nič.
George Boole to ešte trochu upravil a - obrazne povedané - z toho spravil svet jednotiek a núl. Tak vznikla takzvaná boolovská algebra, ktorá spája výrokovú logiku s číslami.
Dlho to pritom vyzeralo, že výsledkom je len ďalšie abstraktné cvičenie. No sedemdesiat rokov po Booleovej smrti, tesne pred druhou svetovou vojnou našla binárna logika počítajúca len s nulou a jednotkou uplatnenie.
