V našich končinách nemajú dobrú povesť. Spájame ich s temnými silami, bosorkami, s upírmi, bojíme sa, že sa nám zapletú do vlasov alebo že dostaneme od nich besnotu, keď nás uhryznú.
Je to nesympatický tvor, akási lietajúca myš, ktorej nálety nad našou hlavou vyvolávajú strach a rešpekt.
Ani jedno z vymenovaného však nie je pravda.
Zlú povesť nemajú všade, na Balkáne, Kube a v Číne ich považujú za symbol radosti a rodinného šťastia – darčekové škatuľky majú tvar netopiera alebo aspoň netopieriu potlač, operadlá stoličiek v luxusných čínskych palácoch majú vyrezaný znak netopiera.
Netopier veľký. (zdroj: M. Ševčík)Milá tvárička vás dostane
Do vlasov sa nám nikdy nezapletú, na to sú až veľmi dobrými letcami a nakazené nie sú. Päťročný slovenský prieskum ukázal, že takmer z tisíc testovaných jedincov nemal besnotu ani jeden.
Okrem toho hryzú iba vtedy, keď sa ocitnú v ohrození života a chytať do holých rúk by sme ich nikdy nemali.
Krv cicajú len tri z 1100 známych druhov po celom svete a stretnúť sa s nimi môžete v Strednej Amerike. Navyše, krv necicajú, len ostrým zúbkom urobia malú ranku a vytekajúcu tekutinu vypijú pomocou jazyka.
V slinách majú enzýmy, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi a vedci z nich dokážu vyrobiť trikrát účinnejší liek proti mozgovej porážke ako je doteraz známy. Takže by sme im tú krvilačnosť mohli odpustiť.
Nie sú to lietajúce myši, ale samostatný rad z triedy cicavcov, s vedeckým názvom Chiroptera (chiro – ruka, ptera – krídlo). Vývojovo majú bližšie k primátom ako ku hlodavcom, čiže sú našimi relatívne ‚blízkymi príbuznými‘.
Otázka nesympatií je subjektívna. Odborníci, ktorí sa im venujú, ich opisujú ako fascinujúce, nádherné zvieratá s krásnou tváričkou pripomínajúcou malého králika alebo čivavu.
Spoločnosť na ochranu netopierov na Slovensku organizuje každú jeseň Noc netopierov a reakcie účastníkov sú príznačné.
Netopier Saviov (zdroj: Martin Ceľuch)Domáci maznáčik
Postavte im búdku, neoľutujete
Chcete mať doma netopiera? Úkrytov je nedostatok, určite by vašej ponuke neodolali.
Zhotovte im búdku s rozmermi 7 x 4 x 35 cm s veľkosťou štrbiny aspoň dva a pol centimetra alebo sprístupnite neobývané podkrovie. Majú rady teplo, žiadny prievan a minimum svetla.
„Neexistuje lepší nápad, ako mať pri rodinnom dome netopiere,“ hovorí Miroslav Fulin z Východoslovenského múzea v Košiciach z prírodovedného odboru.
„Do búdky sa zmestí asi dvadsať až tridsať jedincov a ľuďom, ktorí si ich zriadia, by som najradšej rozdával plakety s nápisom Priateľ netopierov.“
Za odmenu vás cez leto zbavia dotieravého hmyzu a na jeseň vytvoria magickú nočnú atmosféru. Ak si na nového rodinného miláčika netrúfate, na stránke občianskeho združenie Spoločnosť na ochranu netopierov nájdete užitočné informácie.
„Ľudia najprv stoja pár metrov opodiaľ a majú rešpekt,“ hovorí Martin Ceľuch, riaditeľ Spoločnosti na ochranu netopierov na Slovensku. „Keď sa na ne pozrú zblízka, zmenia názor. Chcú sa ich dotknúť, pohladkať ich, hovoria, aké sú zlaté a jemnučké.“
Netopiere, aspoň druhy, ktoré žijú na našom území, sú skutočne na dotyk príjemné a mäkké stvorenia. Človeka neohrozujú, práve naopak, sú mimoriadne užitočné, ich vyhynutie by sme negatívne pocítili.
Kolónia osemsto jedincov netopierov obyčajných dokáže za noc uloviť až 55-tisíc jedincov hmyzu a za jedno leto až dvetisíc kilogramov hmyzu.
Žijú vo veľkých skupinách a majú silno vyvinuté sociálne správanie a väzby. Sú inteligentné, ak je to nutné, dokážu si na človeka zvyknúť a reagovať na neho. Ich ochota zblížiť sa s človekom prekvapila aj ekológa Martina Ceľucha, ktorý sa rok a pol staral o ťažko zraneného netopiera.
„Choval som ho v teráriu a vždy keď som prišiel domov, vyliezol na konár, natiahol krídlo a zamával mi. Mal rád sociálny kontakt, miloval, keď som ho hladkal. Netopiere žijú veľmi sociálne,“ hovorí.
Počas svojej dvadsaťročnej praxe sa ešte ani raz nestretol s tým, že by netopier na človeka zaútočil alebo liezol po oblečení.
Navštevuje aj jednu z najvýznamnejších reprodukčných kolónií na Slovensku, nachádzajúcu sa v starej bani a hoci sa tam v lete počas rozmnožovania schádza na malom priestore päť- až sedemtisíc jedincov, cítil nanajvýš mávanie krídiel pri svojej tvári, nedotkol sa ho ani jeden.
