1. Strašidelné pôsobenie na diaľku
Albert Einstein raz prirovnal neistotu, ktorá vyplýva z kvantovej teórie k Bohovi hrajúcemu kocky. Predstavu, že dva objekty sú tak previazané, že pôsobením na jeden z nich vplývame aj na druhý, nezávisle od ich vzdialenosti, nazval "strašidelné pôsobenie na diaľku". Holandskí vedci tvrdia, že ich experiment tento vzťah potvrdzuje.
Čítajte viac na The New York Times.
2. Najčiernejší materiál
Doteraz boli najtmavším materiálom uhlíkové nanotrubice. Novinka vedcov zo Saudskej Arábie je však o 26 percent účinnejšia. Ľudia, ktorí ho videli tvrdia, že sa cítili akoby sa pozerali hlboko do čiernej diery. Nový materiál totiž pohlcuje 99 percent všetkého svetla, nezávisle od toho, v akom uhle naňho dopadá. Vedci sa však pri tvorbe inšpirovali čisto bielym chrobákom.
3. Frekvencia strachu
Rozsah zvukov, ktoré počujeme sa pohybuje od dvadsiatich hertzov do dvadsiatich kilohertzov. Zvukové vlny s frekvenciou 18,9 hertzov tak väčšina ľudí nepočuje, môžu však vyvolávať pocity úzkosti a preto ju niektorí vedci nazývajú frekvencia strachu. Existujú výskumy, ktoré naznačujú, že niektoré vidiny duchov môžu spôsobovať práve podprahové zvuky.
4. Algoritmus morálky
Autonómne automobily sa už nejaký čas testujú na cestách. Kým sa však táto technológia stane bežnou súčasťou každodennej dopravy, musia jej tvorcovia vyriešiť zložitú sadu morálnych otázok. Napríklad, malo by takéto auto v prípade nehody minimalizovať počet obetí aj za cenu zabitia posádky, alebo posádku za každú cenu ochrániť?
Čítajte viac na Technology Review.
5. Stratené dinosaury
V súčasnosti oznamujú paleontológovia nové dinosaurie objavy približne každé dva týždne. Nikdy však neobjavíme všetky druhy. Aby sa z dinosaura stala fosília, musel zomrieť vo vhodných podmienkach. Jeho telo sa tiež muselo rýchlo dostať pod vrstvu usadenín, v ktorých sa jeho pozostatky zachovali pre dnešných vedcov.
