SME

Osem tipov, ako odhaliť dobré písanie (a čítanie) nielen o vede

Ako odlíšiť podložené tvrdenia od vymyslených príhod? A na aké chyby sa treba sústrediť pri čítaní či pri písaní textov.

Ako spoznať dobre písanie o vede? Dávajte si pozor na základné veci. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1. Anekdota nie je dôkaz

Zažil som to sám. Prípadne to zažil niekto, koho poznám, alebo niekto, koho pozná ktosi ďalší. Ak ktokoľvek ako argument používa skúsenosť, navyše, neoveriteľnú, netreba ho brať príliš vážne. Nemusí vám klamať, ale nikdy neviete, či nenarážate iba na anomáliu a náhodu.

Ak niekto na výlete do Arktídy nevidel plávajúce ľadovce, ešte to neznamená, že sa sever našej planéty neroztápa. A rovnako, výraznejšia reakcia po očkovaní proti chrípke ešte nie je dôkazom, že každé (!) očkovanie proti chrípke sa skončí neželanou reakciou.

Prijateľným argumentom je štatisticky relevantný dôkaz, experiment, ktorý sa zopakoval a zopakovať sa môže. Údaje, ktoré si dokážete preveriť a ktoré sa systematicky objavujú.

2. Štatistika a štatistika

Zároveň platí, že aj keď niečo argumentuje štatistikou, ešte to automatický neznamená veľký objav. Častou chybou totiž býva nerozlišovanie medzi relatívnym nárastom rizika a celkovým nárastom.

Základnou chybou je, ak si ktokoľvek zamení koreláciu a kauzalitu.

Vyhlásenie, že počet ochorení na rakovinu hrubého čreva sa zvýšil o dvadsať percent, je totiž radikálne odlišné od tvrdenia, že u ľudí s predispozíciou na rakovinu hrubého čreva narástla miera rizika o dvadsať percent.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ešte častejšie na podobné zmiešanie narazíte pri čítaní o liekoch: je rozdiel, keď nejaká látka predĺži život ľuďom o pätnásť percent. A keď konkrétnemu druhu pacientov predĺži život o pätnásť percent v porovnaní s aktuálnou liečbou.

V prvom prípade sa tvrdí, že sa ľudia dožijú zhruba o desať rokov viac. No v tom druhom, že to môže byť v konkrétnych prípadoch, trebárs u jedného z miliónov pacientov, o tri mesiace navyše.

3. Korelácie a kauzalita

Základnou chybou je, ak si ktokoľvek zamení koreláciu a kauzalitu. Korelácia zjednodušene znamená, že sa nejaké dva javy dejú naoko naraz alebo podobne – ale spolu môžu aj nemusia súvisieť. Kauzalita, že sú nejakým spôsobom naozaj previazané.

Výsledkom tejto častej chyby býva napríklad tvrdenie, že očkovanie spôsobuje autizmus. Žiadny takýto dôkaz nejestvuje, jestvujú však náznaky, že niektoré prípady ťažkostí po očkovaní korelujú s prípadmi detí, ktoré mávajú autoimunitné problémy. Lenže, to zrejme znamená skôr to, že čosi ďalšie (gény, neodhalená choroba) spôsobuje u detí imunitné problémy a zároveň aj reakciu na vakcínu.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C449Z na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu