LONDÝN, BRATISLAVA. Keď v roku 1347 rozšírili janovské lode morovú epidémiu z Krymu postupne na celý kontinent, stálo to život asi polovicu európskeho obyvateľstva.
Predchádzajúce zjednotenie Ázie pod nadvládou Mongolov a súvisiaci nárast pohybu obyvateľstva je jednou z predpokladaných príčin prudkého rozšírenia tejto choroby.
Analýza nálezov z doby bronzovej publikovaná v časopise Cell však ukazuje, že istá forma moru ničila eurázijskú populáciu už omnoho skôr.
Pľúcny mor
Prvý relatívne dobre zdokumentovaným prípad morovej epidémie pochádza z čias panovania východorímskeho cisára Justiniána v 6. storočí.
Vzorky DNA zo zubov 101 dospelých ľudí z celej Eurázie však ukazujú, že mor trápil ľudstvo aj 3-tisíc rokov predtým.
Stopy baktérie Yersinia pestis, ktorá spôsobuje túto chorobu, totiž vedci našli v siedmich skúmaných vzorkách DNA od Poľska až po strednú Sibír. Všetky osoby, od ktorých vzorky pochádzali, žili počas doby bronzovej 3-tisíc až do tisíc rokov pred našim letopočtom .
DNA nájdeného moru ale bola odlišná od toho, ktorý stojí za dnes známym bubonickým morom. Ten šíria blchy prenášané potkanmi.
Šesť najstarších zo siedmich identifikovaných vzoriek však obsahovalo mutáciu baktérie, ktorej chýbala genetická sekvencia kľúčová na rýchle šírenie nákazy - podobne, ako tomu bolo v stredoveku.
