SME
Nedeľa, 25. september, 2022 | Meniny má Vladislav

V Arktíde sa rodí šieste veľké morské smetisko

Za znečisťovaním Arktídy nehľadajme iba morské prúdenie, ale aj zmenu klímy.

Odpadky sa dostávajú aj do najodľahlejších končín. (Zdroj: SITA/AP)

Ž ijeme v dobe plastovej. Nič proti tomu; fľaša z plastu je vynikajúci pomocník, ale iba v prípade, ak nemáte jej časť v žalúdku.

Práve to sa čoraz častejšie stáva rybám, korytnačkám alebo vtákom. Jednoducho, všetkým živočíchom odkázaným na morskú potravu. Pretože moria a oceány sa menia na obrovskú skládku ľudských odpadkov.

Podľa najnovšej vedeckej štúdie si plastový odpad našiel cestu až za polárny kruh. Ide o prvý výskum s tematikou morských smetísk, zameraný na najsevernejšie oblasti zemegule.

Plastová katastrofa

Plastový odpad je všade. Vznáša sa aj tam, kde ho doteraz nik nehľadal, lebo by tam nemal byť. Rozsah plastovej katastrofy je však väčší, než sme si doteraz mysleli.

Najnovšie ho spresnili členovia medzinárodného vedeckého tímu z Helmholtzovho centra polárneho a morského výskumu Inštitútu Alfreda Wegenera v nemeckom Bremerhavene a Belgického laboratória polárnej ekológie, ktorí sa rozhodli preskúmať povrch chladných arktických vôd za polárnym kruhom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Podľa štúdie publikovanej online v odbornom časopise Polar Biology ešte nie je celkom isté, ako sa za polárny kruh vlastne plasty dostali. Isté však je, že spôsobia nové problémy mnohým tamojším morským živočíchom. P

lasty sa už našli v útrobách žralokov grónskych alebo vtákov, obývajúcich severné oblasti.

Na palube Polarsternu

Aby vedci mohli preskúmať doteraz nezmapovanú oblasť (samozrejme, z hľadiska plastového znečistenia), zúčastnili sa na expedícii ľadoborca Polarstern.

Ten v júli 2012 plával do oblasti Framskej úžiny medzi východným Grónskom a Špicbergami, ďaleko za polárny kruh. Hlavným cieľom expedície bolo skúmať život tamojších cicavcov a vtákov. Tím vedený biologičkou Melanie Bergmannovou v tejto oblasti hľadal plastový odpad z paluby lode, ktorá dovedna prešla 5 600 kilometrov, i z vrtuľníka. Výskumníci našli 31 kusov plastov.

Na prvý pohľad sa to zdá málo. Je to však iba špička ľadovca.

Šéfka tímu na webových stránkach Inštitútu Alfreda Wegenera vysvetlila, že treba zobrať do úvahy najmä obmedzené pozorovacie možnosti: paluba Polarsternu je 18 metrov nad morskou hladinou a ani vrtuľník neposkytuje ideálny výhľad.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 3 ďalší 16 h

Vedec a filozof sa rozprávajú o viacúrovňovej povahe reality.


a 1 ďalší 23. sep
Vizualizácia: Sonda Dart vrazí do mesiaca planétky Didymos, ktorá patrí medzi potenciálne nebezpečné pre Zem.

Sonda Dart zanikne.


23. sep

Nová epizóda Vedeckého podcastu SAV aj o arabskej literatúre.


a 2 ďalší 23. sep
SkryťZatvoriť reklamu