WASHINGTON, BRATISLAVA . To prostredie trochu pripomína fotografie z planéty Mars. Červené skaly a neúprosné sucho spestruje len veľmi riedka vegetácia. Z pohľadu Zeme je to však jedinečné nálezisko.
Menej než stokilometrové pohorie Jack Hills v západnej Austrálii nám poskytlo zrejme najstaršie známe organické vzorky pozemského pôvodu.
Ich analýza v americkom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences môže posunúť začiatok života na Zemi o 300 miliónov. Prvé tvory sa objavili skôr, než vedci predpokladali.
Uhlík, základ života
Ak píšete ceruzkou, v podstate píšete rovnakým prvkom, z akého je vytvorený človek. Grafit, známy tiež ako tuha, je popri diamante jednou z dvoch foriem čistého uhlíku, ktorý možno nájsť v prírode.
Každá forma života na našej planéte má uhlíkový základ a uhlík je spolu s kyslíkom prvkom, ktorý ľudské telo obsahuje v najväčšom množstve.
Na učenie toho, či nejaký konkrétny grafit má organický pôvod, nám pomerne dobre slúži metóda zisťujúca druh uhlíka. V stabilnom stave totiž máva atóm uhlíka buď šesť, alebo sedem neutrónov.
Biochemické procesy v živých organizmoch však uprednostňujú ľahší uhlík so šiestimi neutrónmi. Jeho podiel vo vzorkách s organickým pôvodom je preto vyšší a to isté platí aj pre grafit.
Práve takto uvažovali vedci z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, keď analyzovali vzorky staré niekoľko miliárd rokov.
