SME
Utorok, 9. august, 2022 | Meniny má Ľubomíra

Astronómovia, fyzik aj vesmírny inžinier. Ako vysvetľujú vedci záhadné údaje z Keplera

Slovenskí vedci nám odpovedali, ako vnímajú zistenia vesmírneho observatória. Niektorí existenciu mimozemšťanov aspoň pripúšťajú.

Dysonova sféra. (Zdroj: Hill/WIKIMEDIA/CC)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Otázky:

1. Prečo sú údaje z observatória Kepler také zaujímavé?

2. Čo by mohlo spôsobiť zdanlivé zoslabnutie jasnosti hviezdy až o 20 percent?

3. Je hypotéza o mimozemskej superstavbe naozaj taká bláznivá?

Ján Baláž

kozmický konštruktér, Ústav experimentálnej fyziky SAV

1. Teleskop Kepler hľadá exoplanéty metódou tranzitu, keď hľadaná planéta prechádza popred žiarivý kotúč hviezdy, preto je schopný zaregistrovať aj nepatrné zmeny jej jasu. Pre ilustráciu, pri pohľade z hlbokého vesmíru na naše Slnko, ktoré má priemer zhruba 1 milión kilometrov, prechod našej Zeme s priemerom zhruba dvanásťtisíc kilometrov cez slnečný disk zoslabí jeho jas o 0,01 %. Touto metódou teleskop Kepler už objavil množstvo exoplanét a potvrdzuje, že planéty sú pri hviezdach skôr pravidlom ako výnimkou. Dáta z pozorovanej hviezdy KIC 8462852 sú však ozaj bizarné, keďže poklesy jej jasnosti sú aj viac ako 20-percentné.

2. V astrofyzike vzdialených hviezd som laikom, vidím však, že aj renomovaní astronómovia sú týmto fenoménom veľmi zaskočení.  Súčasná fyzika nepozná žiaden mechanizmus, ktorým by takto mohla meniť jas samotná hviezda, preto sa ako logické javí vysvetlene, že nejaké rozmerné objekty sporadicky zacláňajú tento žiarivý hviezdny kotúč v oveľa väčšej miere ako bežné exoplanéty. Otázne je, či tie objekty sú priamou súčasťou tamojšej „slnečnej” sústavy, alebo či nám snáď nejaké tmavé pohyblivé objekty nezacláňajú výhľad kdesi bližšie, na spojnici k tejto hviezde. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

3. Niektorí futurológovia ozaj predpovedajú, že veľmi vyspelá civilizácia by mohla ovládnuť energetiku svojej centrálnej hviezdy a obklopiť ju nejakými obrími slnečnými panelmi. Niečo také si však technicky vôbec neviem predstaviť, preto by som skôr veril na zatiaľ neobjasnený prírodný fenomén.

Vojtech Rušin

astronóm, Astronomický ústav SAV

1. Kozmická sonda Kepler je sofistikované kozmické laboratórium, ktoré sa zameriava na výskum exoplanét pomocou ďalekohľadu s priemerom 1,4 m a vysoko citlivým detektorom svetla.

Po objave prvej exoplanéty v roku 1995 výskum expolanét značne pokročil a to aj vďaka sonde Kepler. Dáta z Keplera sú zaujímavé nielen tým, že objavuje exoplanéty ako na  bežiacom páse, ale najmä tým, že objavuje exoplanéty v tzv. obývateľnej zóne pri hviezde, to znamená zóne, kde za vhodných podmienok by mohol existovať život. Na základe fotometrických údajov svietivosti centrálnej hviezdy sa ukazuje, že niektoré exoplanéty by  mohli mať pevný povrch, ako naša Zem, a približne aj rovnakú veľkosť.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Priepustný ventil v skladových priestoroch rafinérie akciovej spoločnosti Slovnaft v Bratislave.

Kremeľ môže rozohrávať ďalšiu hru, podobnú tej s plynom.


4 h
Výbuchy na ruskej vojenskej základni na Kryme.

Súhrn správ z vojny na Ukrajine.


3 h
Radosť slovenských hokejistov po strelení gólu na MS do 20 rokov.

Sledujte s nami online Majstrovstvá sveta v hokeji U20 2022: Slovensko - Česko.


Sportnet 8 h
Peter Schutz.

Na kalamitné situácie sa musia pripraviť aj majitelia výnimky.


2 h
SkryťZatvoriť reklamu