Astronómovia, fyzik aj vesmírny inžinier. Ako vysvetľujú vedci záhadné údaje z Keplera

Slovenskí vedci nám odpovedali, ako vnímajú zistenia vesmírneho observatória. Niektorí existenciu mimozemšťanov aspoň pripúšťajú.

Dysonova sféra. (Zdroj: Hill/WIKIMEDIA/CC)

Otázky:

1. Prečo sú údaje z observatória Kepler také zaujímavé?

2. Čo by mohlo spôsobiť zdanlivé zoslabnutie jasnosti hviezdy až o 20 percent?

3. Je hypotéza o mimozemskej superstavbe naozaj taká bláznivá?

Ján Baláž

kozmický konštruktér, Ústav experimentálnej fyziky SAV

1. Teleskop Kepler hľadá exoplanéty metódou tranzitu, keď hľadaná planéta prechádza popred žiarivý kotúč hviezdy, preto je schopný zaregistrovať aj nepatrné zmeny jej jasu. Pre ilustráciu, pri pohľade z hlbokého vesmíru na naše Slnko, ktoré má priemer zhruba 1 milión kilometrov, prechod našej Zeme s priemerom zhruba dvanásťtisíc kilometrov cez slnečný disk zoslabí jeho jas o 0,01 %. Touto metódou teleskop Kepler už objavil množstvo exoplanét a potvrdzuje, že planéty sú pri hviezdach skôr pravidlom ako výnimkou. Dáta z pozorovanej hviezdy KIC 8462852 sú však ozaj bizarné, keďže poklesy jej jasnosti sú aj viac ako 20-percentné.

2. V astrofyzike vzdialených hviezd som laikom, vidím však, že aj renomovaní astronómovia sú týmto fenoménom veľmi zaskočení.  Súčasná fyzika nepozná žiaden mechanizmus, ktorým by takto mohla meniť jas samotná hviezda, preto sa ako logické javí vysvetlene, že nejaké rozmerné objekty sporadicky zacláňajú tento žiarivý hviezdny kotúč v oveľa väčšej miere ako bežné exoplanéty. Otázne je, či tie objekty sú priamou súčasťou tamojšej „slnečnej” sústavy, alebo či nám snáď nejaké tmavé pohyblivé objekty nezacláňajú výhľad kdesi bližšie, na spojnici k tejto hviezde. 

3. Niektorí futurológovia ozaj predpovedajú, že veľmi vyspelá civilizácia by mohla ovládnuť energetiku svojej centrálnej hviezdy a obklopiť ju nejakými obrími slnečnými panelmi. Niečo také si však technicky vôbec neviem predstaviť, preto by som skôr veril na zatiaľ neobjasnený prírodný fenomén.

Vojtech Rušin

astronóm, Astronomický ústav SAV

1. Kozmická sonda Kepler je sofistikované kozmické laboratórium, ktoré sa zameriava na výskum exoplanét pomocou ďalekohľadu s priemerom 1,4 m a vysoko citlivým detektorom svetla.

Po objave prvej exoplanéty v roku 1995 výskum expolanét značne pokročil a to aj vďaka sonde Kepler. Dáta z Keplera sú zaujímavé nielen tým, že objavuje exoplanéty ako na  bežiacom páse, ale najmä tým, že objavuje exoplanéty v tzv. obývateľnej zóne pri hviezde, to znamená zóne, kde za vhodných podmienok by mohol existovať život. Na základe fotometrických údajov svietivosti centrálnej hviezdy sa ukazuje, že niektoré exoplanéty by  mohli mať pevný povrch, ako naša Zem, a približne aj rovnakú veľkosť.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

BLOG TRANSPARENCY

Keď biznis v zdravotníctve roztočí bývalý šéf daňovákov

Doktor Kostka nebol jediný, komu v posledných rokoch darilo.

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

Neprehliadnite tiež

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.

Na internete by ste mali klamať, aby ste sa ochránili

Nezmyselné odpovede na bezpečnostné otázky vás môžu ochrániť pred hackermi.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop