Otázky:
1. Prečo sú údaje z observatória Kepler také zaujímavé?
2. Čo by mohlo spôsobiť zdanlivé zoslabnutie jasnosti hviezdy až o 20 percent?
3. Je hypotéza o mimozemskej superstavbe naozaj taká bláznivá?
Ján Baláž
kozmický konštruktér, Ústav experimentálnej fyziky SAV
(zdroj: TASR)1. Teleskop Kepler hľadá exoplanéty metódou tranzitu, keď hľadaná planéta prechádza popred žiarivý kotúč hviezdy, preto je schopný zaregistrovať aj nepatrné zmeny jej jasu. Pre ilustráciu, pri pohľade z hlbokého vesmíru na naše Slnko, ktoré má priemer zhruba 1 milión kilometrov, prechod našej Zeme s priemerom zhruba dvanásťtisíc kilometrov cez slnečný disk zoslabí jeho jas o 0,01 %. Touto metódou teleskop Kepler už objavil množstvo exoplanét a potvrdzuje, že planéty sú pri hviezdach skôr pravidlom ako výnimkou. Dáta z pozorovanej hviezdy KIC 8462852 sú však ozaj bizarné, keďže poklesy jej jasnosti sú aj viac ako 20-percentné.
2. V astrofyzike vzdialených hviezd som laikom, vidím však, že aj renomovaní astronómovia sú týmto fenoménom veľmi zaskočení. Súčasná fyzika nepozná žiaden mechanizmus, ktorým by takto mohla meniť jas samotná hviezda, preto sa ako logické javí vysvetlene, že nejaké rozmerné objekty sporadicky zacláňajú tento žiarivý hviezdny kotúč v oveľa väčšej miere ako bežné exoplanéty. Otázne je, či tie objekty sú priamou súčasťou tamojšej „slnečnej” sústavy, alebo či nám snáď nejaké tmavé pohyblivé objekty nezacláňajú výhľad kdesi bližšie, na spojnici k tejto hviezde.
3. Niektorí futurológovia ozaj predpovedajú, že veľmi vyspelá civilizácia by mohla ovládnuť energetiku svojej centrálnej hviezdy a obklopiť ju nejakými obrími slnečnými panelmi. Niečo také si však technicky vôbec neviem predstaviť, preto by som skôr veril na zatiaľ neobjasnený prírodný fenomén.
Vojtech Rušin
astronóm, Astronomický ústav SAV
(zdroj: SME/Dana Salajová)1. Kozmická sonda Kepler je sofistikované kozmické laboratórium, ktoré sa zameriava na výskum exoplanét pomocou ďalekohľadu s priemerom 1,4 m a vysoko citlivým detektorom svetla.
Po objave prvej exoplanéty v roku 1995 výskum expolanét značne pokročil a to aj vďaka sonde Kepler. Dáta z Keplera sú zaujímavé nielen tým, že objavuje exoplanéty ako na bežiacom páse, ale najmä tým, že objavuje exoplanéty v tzv. obývateľnej zóne pri hviezde, to znamená zóne, kde za vhodných podmienok by mohol existovať život. Na základe fotometrických údajov svietivosti centrálnej hviezdy sa ukazuje, že niektoré exoplanéty by mohli mať pevný povrch, ako naša Zem, a približne aj rovnakú veľkosť.
