SME

Objavil vesmírny teleskop Kepler mimozemskú stavbu?

Planéta pri hviezde by mala vyzerať inak. Vedci preto skúšajú odlišné interpretácie svojich údajov. 

Medzinárodná stanisa ISS pred našim Slnkom. (Zdroj: NASA)

Záhadné údaje kozmického observatória ukazujú pri ďalekej hviezde anomáliu, pri ktorej zlyhávajú naše štandardné vysvetlenia. Vedci siahajú aj po odvážnejších hypotézach.

TEXT: Tomáš Prokopčák

PODCAST: Lucia Haverlik (Rádio_FM), Tomáš Prokopčák

N ikdy som nič podobné nevidela,“ hovorí Tabetha Boyajianová z Yalovej univerzity.

Väčšinou astronómka nepriznáva, že čomusi nerozumie, skôr hľadí na drobné body kdesi na nočnej oblohe. Alebo presnejšie, hľadí na grafy ukazujúce vlastnosti týchto drobných bodov, pričom aj keby ste sa na nočnú oblohu sústredili, voľným okom by ste ich nezazreli.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Tabetha Boyajianová totiž skúma vlastnosti vzdialených sĺnk a hľadá pri nich drobné anomálie, dôkazy, že okolo preletel ďaleký svet, exoplanéta viac i menej podobná našej Zemi. A používa údaje z kozmického observatória Kepler, ktoré americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) poslal do kozmu v marci pred šiestimi rokmi.

Medzičasom tento teleskop strážiaci drobné pobliknutia jednotlivých hviezd objavil tisícky kandidátov na exoplanéty. No Boyajianová skúmala svoje na údaje a okamžite vedela, že toto nie je normálne. „Bolo to skutočne šialené. Mysleli sme si, že to sú asi zlé dáta alebo sa nám pohybuje naše vesmírne zariadenie,“ priznáva pre The Atlantic.

Lenže, neboli... a Kepler sa nepohyboval. Vedci narazili na jednu z najväčších astronomických záhad posledných rokov.

Tabbina hviezda

KIC 8462852. Túto zvláštnu skratku si pamätajme - aspoň do okamihu, kým žltobielemu trpaslíkovi vzdialenému takmer 1500 svetelných rokov od našej planéty kdesi v súhvezdí Labuť nevymyslíme lepšie meno.

Je asi o polovicu hmotnejší, teplejší a jasnejší ako Slnko a keby ste  sa spýtali odborníka, rozprával by vám o  štandardnej hviezde hlavnej postupnosti spektrálneho typu F.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Akurát že na tejto hviezde nie je nič štandardné, aspoň ak by ste sa pozreli na údaje z posledného času. Už v roku 2011 si amatérski astronómovia z projektu PlanetHunters všimli, že sa hviezda nespráva normálne a rýchlo dostala nálepku „bizarná“ a „zaujímavá“.

Práve dobrovoľní lovci exoplanét prechádzajúci neuveriteľné množstvo informácií z Keplera pomáhajú vedcom roztriediť dáta tam, kde už nestačia šikovné softvérové algoritmy. A rovnako, práve títo dobrovoľníci spolu s Boyajianovou, ktorá na projekt dozerá, stáli na začiatku príbehu, ktorý by raz mohol priniesť prinajmenšom revolúciu do chápania procesov okolo iných hviezd.

Tou druhou možnosťou by totiž bola revolúcia, ktorá by zásadným spôsobom zmenila uvažovanie o celej našej spoločnosti. Tabbina hviezda KIC 8462852 totiž ukrýva čosi, čo dnes nevieme dobre vysvetliť. A tam, kde vylúčite nemožné vysvetlenia, musíte prijať to najrozumnejšie, ktoré vylúčiť nedokážete - aj keby bolo bláznivé.

„Počas trvania misie Kepler sme pri KIC 8462852 pozorovali nepravidelné, aperiodické pobliknutia v svietivosti až o dvadsať percent, a táto aktivita trvala päť až osemdesiat dní,“ stojí v úvode štúdie chystanej v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„V tejto štúdii opisuje rôzne scenáre, aby sme vysvetlili záhadné udalosti v svetelnej krivke z Keplera, pričom väčšinu z nich máme s našimi dátami problém vysvetliť.“

Čosi obrovské

Predstavte si sviečku. Teraz túto sviečku položte na stôl a vzdiaľte sa o kilometre. Sviečku najskôr pozorne sledujte, skúmajte jej plameň a striehnite, či sa niekedy o maličký kúsok nezníži jej jasnosť.

Ak sa tak stane, a ak sa tak deje pravidelne s nejakou periódou, pravdepodobne ste mali šťastie - popred sviečku z vášho pohľadu preletel nejaký iný objekt, trebárs krúžiaci komár.

To je zhruba základ toho, ako sa Kepler pozerá na ďaleké hviezdy, presnejšie, na zhruba 150-tisíc hviezd na malom kúsku nočnej oblohy. V prípade vzdialených sĺnk bude za pobliknutím pravdepodobne planéta ukrývajúca sa v danom hviezdnom systéme.

No len na predstavu: aj keby to bola planéta obrovská asi ako náš Jupiter, materská hviezda ako KIC 8462852 by „blikla“ nanajvýš o jediné percento. Lenže Boyajianovej astronómovia hľadeli vo svojich dátach na čosi iné: na nepravidelné anomálie, ktoré znižovali intenzitu svetla hviezdy o pätnásť až dvadsaťdva percent. Čo to teda môže byť? A na čo sa vlastne pozeráme, boli otázky, ktoré si nekládla len astronómka z prestížnej univerzity.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4494 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu