Prečo slony (takmer nikdy) nemajú rakovinu

Pochopenie slonej obrany pred tumormi by mohlo pomôcť aj človeku.

Slony by nás mohli naučiť, ako si bunky dokážu poradiť s rakovinou. (Zdroj: TASR/APP)

Príroda vložila do buniek slonov kontrolné mechanizmy, hrubokožcom dopriala viac než ľuďom.

TEXT: Michal Ač

R akovina sa začína zlyhaním jednej jedinej bunky. Malo by teda platiť: čím viac buniek, tým viac zhubných nádorov. Lenže, v prírode táto logika nefunguje.

Názorným príkladom sú slony. Aj keď africké a indické hrubokožce majú v porovnaní s ľuďmi stokrát viac buniek a dožívajú sa len o niečo kratšieho veku (50 až 70 rokov), na zhubný nádor zomrú približne traja zo sto.

U ľudí je to prinajmenšom päťnásobne viac. Otázkou tak zostáva, ako je to možné? A nedokáže nám pochopenie tohto mechanizmu u slonov pomôcť pri našom vlastnom boji s nádormi?

Petov paradox

Bunky sa neprestajne delia, čím zvyšujú pravdepodobnosť vzniku mutácií, ktoré môžu viesť až k rakovine.

Pri laboratórnych pokusoch to tak naozaj je. Pri živočíchoch však táto jednoduchá štatistika prestáva platiť. Prečo vlastne výskyt rakoviny nijako nesúvisí s počtom buniek, ktorý v sebe počas života nosí myš, človek alebo veľryba?  

To je veľká záhada, skutočný evolučný paradox. Sformuloval ho v roku 1977 britský epidemiológ  z Oxfordskej univerzity Richard Peto.

Čo by sa stalo, keby slony fajčili a stravovali sa nezdravo? 

Mel Greaves

Dve nezávislé štúdie teraz podľa Nature ukázali, že riešenie paradoxu sa ukrýva v génoch. To napokon nie je prevratný poznatok. Tieto dve nové štúdie (jedna vyšla v Journal of the American Medical Association, druhá na bioRxiv.org) však veľmi presne definovali genetické zázemie ochrany bunky pred zhubným delením, ktoré majú k dispozícii ľudia a slony. A to už novinka je.

Analýzy ukázali, že zatiaľ čo ľudia disponujú na chromozóme 17 iba jednou kópiou génu TP53, slony majú až dvadsať kópií. Práve tento gén je nesmierne dôležitý, lebo chráni bunku pred vznikom rakoviny.

Pokojne ho môžeme označiť za jeden z priam zázračných záchranných mechanizmov, ktoré má bunka poruke v prípade nebezpečenstva.

Šéf programovanej smrti

Gén TP53 pôsobí prostredníctvom bielkoviny p53. Jej úlohou je nepretržite sledovať stav bunky a vyhlásiť poplach vždy, keď narazí na nejaký problém. Výsledkom je, že po poškodení DNA hladina p53 v bunke stúpne, čím zastaví jej delenie.

Pri malom poškodení sa v bunke spustia opravné mechanizmy, ktoré opísali aj tohtoroční držitelia Nobelovej ceny za chémiu Tomas Lindahl, Paul Modrich a Azíz Sancar. Počas opravy bielkovina p53 blokuje ďalšie delenie bunky, v prípade úspechu opravárskej misie sa bielkovina stiahne a umožní bunke ďalší život.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C448V na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C448V na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Čítanie+


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trnavskí policajti postrelili dvoch mužov, jeden zraneniam podľahol

Podozriví narazili do dvoch policajných áut, keď sa snažili ujsť.

KOMENTÁRE

A toto vám ako napadlo, pani Nicholsonová?

Kým Pašku musela schladiť Laššáková, Nicholsonovú poslal do reality Galko.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Drobný vtáčik s poriadnou odvahou. Sýkorka belasá vie byť aj agresívna

S prikrmovaním vtákov treba po zime prestať, aby sa operence vrátili k jedálničku, ktorý pre ne prichystala príroda.

Otravovali už dinosaurov. V jantári našli zachovaného kliešťa

Je to sen paleontológa, opísal objav jeden z členov výskumného tímu.

Ako by vyzeralo Grónsko, keby sa roztopil jeho ľadovec

Teplé prúdy vplývajú na väčší počet ľadovcov, než vedci čakali.

Vznikla nová kapitola Harryho Pottera. Napísala ju umelá inteligencia

Dielo sa volá Harry Potter a portrét toho, čo vyzerá ako veľká kopa popola.

Vidíte na obrázku cikcakovité čiary? Môžete zažiť slepotu

Zakrivená slepota nie je diagnóza, spôsobuje ju evolúcia.