LONDÝN, BRATISLAVA. Zdalo sa vám niekedy, že vidíte veci, ktoré v skutočnosti neexistujú? Počuli ste zvuky, ktoré nikto iný nepočul? Ak áno, zažili ste zrejme miernu formu halucinácie.
Vedci zistili, že za tento sprievodný jav niektorých duševných porúch môže normálna funkcia mozgu.
Vyplýva to z výskumu v prestížnom odbornom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences.
Nejednoznačné obrazy
Vedci sa vo výskume zamerali na potvrdenie teórie na osemnástich jedincoch so skorými známkami psychózy a porovnali ich s výsledkami testov šestnástich zdravých dobrovoľníkov.
Ukazovali im čiernobiele obrázky a dobrovoľníci mali uhádnuť, ktoré z nich zobrazujú osoby. Následne im ukázali farebné originálne fotografie čiernobielych obrazov. Získali teda skúsenosť s pôvodnými fotografiami a pri opakovanom prezeraní čiernobielych verzií mohol mozog lepšie rozpoznať nejednoznačné detaily.
Výskumníci zistili, že u ľudí s nábehom na psychózu bolo zlepšenie rozpoznania výrazne vyššie - v porovnaní so zdravou kontrolnou skupinou.
Naznačuje to, že ľudia so známkami psychózy sa viac spoliehajú na informácie, ktoré im dodali vedci o neúplných fotografiách.
Výsledky naznačujú, že ľudia s duševnou poruchou nemajú „pokazený mozog, ale skôr mozog, ktorý sa snaží - a to veľmi prirodzeným spôsobom - dať zmysel prichádzajúcim údajom, ktoré sú nejednoznačné," povedal člen tímu Naresh Subramaniam.
Znalosť prostredia
Aby ľudia rozumeli a správne komunikovali s okolitým prostredím, potrebujú získavať úplne informácie o svete okolo seba. K mnohým informáciám však človek nemá priamy prístup a preto ich vníma len nejednoznačne a neúplne.
