Rozlúštili tajomstvo pohybu podmorskej superlode Enterprise

Čudné rôsolovité živočíchy ukazujú cestu k budúcim dopravným prostriedkom v oceánoch

Rúrovník. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

Exotické morské rúrovníky ukazujú, ako môže spolupráca riadiť veľkú kolóniu.

TEXT: Michal Ač, FOTO: NOAA, WIKIMEDIA/CC

V eľmi zvláštne, veľmi tenké a veľmi dlhé priezračné morské živočíchy, príbuzné medúz. To sú málo známe, ale veľmi zaujímavé rúrovníky. Ako jeden z prvých prírodovedcov o nich písal Ernst Haeckel pred viac ako sto rokmi.

Mechanizmus pohybu rúrovníkov vo vode je však rovnako pozoruhodný ako ich vzhľad. Dokonca nie je príliš vzdialený od pohonu budúcnosti, aký používala kozmická loď Enterprise zo seriálu Star Trek.

Článok pokračuje pod video reklamou

Poznajú deľbu práce

Exotické rúrovníky patria k najdlhším pozemským tvorom vôbec; druh s názvom Praia dubia môže dorásť až do päťdesiatich metrov. Aj keď vyzerajú ako jeden organizmus, v skutočnosti je to kolónia mnohých indivíduí, z ktorých každý má svoju funkciu: kŕmenie, obranu, prilákanie koristi a útok. A podobne ako na palube Enterprise, aj členovia tejto exotickej morskej „posádky“ musia koordinovať svoje sily pri riadení lode.

Živočíchy, ktoré používajú pri plávaní prúdový pohon (medúzy alebo sépie), sa v moriach vyskytujú často. Morský biológ Jack Costello z Providence College však hovorí, že je veľmi zriedkavé pozorovať kolóniu takých živočíchov, ktoré koordinujú svoje „prúdové motory“ tak, aby umožnili cielený pohyb celého organizmu.

Costello s kolegami nedávno publikovali výsledky pozoruhodnej štúdie pohybu jedného z rúrovníkov (Nanomia bijuga) v časopise Nature Communications. Vedci boli prekvapení najmä skutočnosťou, že tento druh, ktorý používa sofistikovaný pohyb  pomocou viacerých trysiek, pozná deľbu práce medzi mladšími a staršími členmi kolónie.

Žeby sa svet bezstavovcov inšpiroval vyššími živočíchmi – alebo skôr naopak?

Pelotón vedú mladí

Rúrovníky ovládajú vysoko efektívny systém pohybu, v ktorom sa, nehľadiac na vysoký počet spolupracujúcich jedincov, nič nestratí.

Mladší členovia, ktorí sú na čele, používajú svoje trysky na otáčanie a pohyb dozadu. Starší a väčší členovia „tímu“, umiestnení až za nimi, majú viac síl a tlačia celok dopredu, no vďaka manévrovacím schopnostiam čela pelotónu sa živočích môže bez problémov premiestňovať podľa aktuálnych potrieb. Súčinnosť mladšej a staršej časti kolónie je taká dokonalá, že vyzerá ako jeden organizmus.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4486 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4486 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

YouTube opäť zlyhal, prehrala umelá inteligencia, vyhrala ľudská kreativita

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik denníka SME.
Medve´d malajský v Zoo.
Výstavba projektu ITER (Medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor) v decembri 2017.
Ilustračné foto.
na projekte S-case pracuje aj Martin Pekarčík z Lekárskej fakulty UK. Na snímke počas slávnostného oceňovania výnimočných študentov a pedagógov v aule Univerzity J. A. Komenského v Bratislave.