CAMBRIDGE, BRATISLAVA. Už sme si zvykli, že kalkulačky počítajú rýchlejšie ako my a počítače dokážu poraziť šachových veľmajstrov.
To, čo bežne chápeme pod každodennou inteligenciou, však počítačom stále uniká. Podľa novej štúdie popísanej v MIT Technology Review by sme teraz mali aspoň vedieť, kde sa pri vývoji umelej inteligencie približne nachádzame.
Ako štvorročné dieťa
Tím vedcov z Illinoiskej univerzity v Chicagu podrobil inteligenčnému testu počítačový systém ConceptNet4 vyvíjaný na Massachusettskom technologickom inštitúte v Cambridge.
Otestoval ho známym Wechslerovým testom inteligencie určeným pre deti v predškolskom a rannom školskom veku. Výsledkom bolo, že tento systém umelej inteligencie mal IQ na úrovni priemerného štvorročného dieťaťa.
Test sa zameriaval len na verbálne schopnosti a pozostával z piatich oblastí. Spadali tam, napríklad, otázky týkajúce sa jednoduchých informácií, hádania slov podľa indícií, ale aj porozumenia bežným situáciám.
Počítač si veľmi dobre viedol pri otázkach ako napríklad „Čo je to dom?“ alebo „Čo majú spoločné pero a ceruzka?“, ktoré skúmajú slovnú zásobu a podobnosti vo významoch.
To, čo umelej inteligencii nešlo, často označujeme ako jednoduchý sedliacky rozum. Ak dostanete nápovedu, že hľadané slovo je zviera, ktoré má hrivu – ak je to samec, že žije v Afrike a je to veľká dožlta sfarbená mačka, tak vám asi napadne lev. Päť preferovaných odpovedí počítača ale boli pes, farma, bytosť, domov a mačka.
Žiaden Sherlock
„Sedliacky rozum by mal prinajmenšom obmedziť odpoveď na zvieratá a mal by tiež prísť k jednoduchému záveru, že ak indície hovoria, že ide o mačku, tak rôzne druhy mačiek sú jediné alternatívy, ktoré treba zvažovať,“ uviedol spoluautor štúdie profesor Stellan Ohlsson pre MIT Technology Review.
Umelá inteligencia tak na rozdiel od ľudí či malých detí nezvláda obľúbenú disciplínu Sherlocka Holmesa, ktorou je hľadanie najlepších možných vysvetlení nejakej hádanky.
