ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Držiteľmi Nobelovej ceny za chémiu sú Tomas Lindahl, Paul Modrich a Aziz Sancar. Švédska Kráľovská akadémia vied ich ocenila za mechanistický výskum opravy DNA.
„Tomas Lindahl, Paul Modrich a Aziz Sancar zmapovali, ako si na úrovni molekúl opravujú bunky poškodenú DNA a chránia genetickú informáciu," vysvetľujú švédski akademici. „Ich práca priniesla základné poznanie o funkciách živých buniek.
Výskum tohtoročných laureátov viedol, napríklad, k novým druhom liečby rakoviny.
Chyby v DNA
„Život ako ho poznáme dnes je úplne závislý od mechanizmov opravy DNA," vysvetľuje Sara Snogerup Linse, šéfka komisie pre chémiu Kráľovskej akadémie vied.
„Ako každý chemický proces, môžu pri tvorbe DNA vzniknúť chyby náhodne, ale aj pod vplyvom iných faktorov ako radiácia či fajčenie. Aj preto potrebujeme viacero možností jej nápravy."
Problémom je, že molekuly DNA sú relatívne nestabilné. Neustále by sa menili, lenže tieto zmeny sú nám skôr na škodu.
Chyby zároveň vznikajú pri delení buniek, a bunky sa v našich telách delia niekoľkomiliónkrát denne.
Práve preto je pochopenie opravných systémov buniek také dôležité. Ukazuje nám, ako sa bunky nielen bránia, toto pochopenie na úrovni molekúl však tiež naznačuje cestu, ako zabrániť niektorým ochoreniam.
Oprava a ochrana buniek
Tomas Lindahl ukázal, že DNA sa rozpadá tak rýchlo, že normálne by život na Zemi nemal byť vôbec možný. No tiež zistili, že jestvuje molekulárny mechanizmus v bunkách, ktorý opravuje jednotlivé bázy a tým bojuje proti kolapsu našej DNA.
Aziz Sancar obajvil, ako funguje bunkový mechanizmus na opravu DNA, ktorú poškodí ultrafialové žiarenie.
Pochopenie tohto mechanizmu je dôležité aj pre ľudí: tí, ktorí sa narodia s chybou v tomto záchrannom systéme, musia sa vyhýbať slnku. Inak by sa u nich vyvinula rakovina kože.
„Paul Modrich zase ukázal, ako bunky opravujú chyby, keď sa DNA replikuje počas delenia bunky," dodáva tlačové vyhlásenie Nobelovej komisie.
Tento mechanizmus výrazne znižuje pravdepodobnosť, že sa počas replikovania DNA objavia vážne chyby. Pretože takéto chyby môžu viesť, napríklad, zase k rakovine.
„Mnoho liekov, ktoré dnes používame, ničí DNA," zdôrazňuje počas tlačovej konferencie čerstvý laureát Tomas Lindahl.
„Aj cigaretový dym obsahuje chemikálie, ktoré bránia správnemu množeniu DNA a sú mutagény, z ktorých môže vzniknúť viacero ochorení, vrátane rakoviny."
Problémom však je, že novoobjavený mechanizmus nielen proti prípadnej rakovine bojuje, on jej zároveň pomáha. Lieky na rakovinu síce útočia na jej DNA, no aj samotné rakovinové bunky sa bránia vlastnou opravou.
„Aj preto potrebujeme rozumieť, ako celý tento mechanizmus funguje, aby sme mohli získať lepšiu liečbu," zdôrazňuje Lindhal.
„Bol som prekvapený. Viem, že ma už párkrát zvažovali, ale to aj ďalšie stovky ľudí, takže som šťastný a hrdý."
(zdroj: SITA/AP)Odhady znovu nevyšli
Podľa odhadov Thomoson Ruters mali byť favoritmi Emmanuelle Charpentierová a Jennifer Doudnová za vývoj metódy CRISPR-Cas9, ktorá umožňuje relatívne ľahko editovať gény.
Minulý rok prestížne ocenenie získali Eric Betzig, Stefan Hell a William E. Moerner za vývoj super-rozlišovacej fluorescenčnej mikroskopie. Ukázali, ako obísť hranice klasickej optickej mikroskopie.
Ceny v minulosti
Nobelova cena za chémiu sa udeľuje od roku 1901 na základe poslednej vôle Alfreda Nobela z 27. novembra 1895.
V minulosti ju neudelili osemkrát, v rokoch 1916, 1917, 1919, 1924, 1933, 1940, 1941 a 1942. Dôvodom boli svetové vojny aj situácia, keď sa Nobelov výbor rozhodol prestížne ocenenie neudeliť a finančnú prémiu odložiť na ďalší rok.
Nobelovu cenu za chémiu získalo 168 vedcov, jeden z nich dvakrát. Výbor ocenil Fredericka Sangera v roku 1958 za jeho prácu na primárnej štruktúre proteínov, obzvlášť inzulínu a v roku 1980 (spolu s Walterom Gilbertom) za príspevky týkajúce sa určenia bázových postupností v nukleových kyselinách.
Zo všetkých laureátov tejto ceny boli dosiaľ len štyri ženy. Marie Curiová, predtým už držiteľka Nobelovej ceny za fyziku, sa stala laureátkou v roku 1911 za objav rádia a polónia a ďalšieho štúdia rádia.
Jej dcéra Irene spolu s manželom získali ocenenie v roku 1935 za syntézu nových rádioaktívnych prvkov.
Nobelovu cenu za chémiu získali ešte Dorothy Crowfoot Hodgkinová (1964) a pred dvomi rokmi aj Ada Yonathová.
Najmladší laureát ocenenia mal 35 rokov, bol to práve Frédéric Joliot, manžel Irene Joliot-Curie. najstarší nositeľ mal 85, John B. Fenn získal Nobelovu cenu v roku 2002 za rozvoj ionizačných metód pre analýzu biologických makromolekúl hmotnostnou spektrometriou.
Dvoch laureátov Nobelovej ceny za chémiu prinútil Adolf Hitler, aby ocenenie neprijali. V roku 1938 to bol Richard Kuhn, ktorého ocenili za prácu na karotenoidoch a vitamínoch a o rok neskôr aj Adolf Butenandt ocenený za prácu o pohlavných hormónoch.
Ako funguje nominácia na Nobelovu cenu?
Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.
