Ukázali, ako opraviť DNA. Majú Nobelovu cenu za chémiu

Poslednou prírodovednou Nobelovou cenou je ocenenie za chémiu. Získala ju oprava podstaty života, DNA.

DNA(Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Držiteľmi Nobelovej ceny za chémiu sú Tomas Lindahl, Paul Modrich a Aziz Sancar. Švédska Kráľovská akadémia vied ich ocenila za mechanistický výskum opravy DNA.

„Tomas Lindahl, Paul Modrich a Aziz Sancar zmapovali, ako si na úrovni molekúl opravujú bunky poškodenú DNA a chránia genetickú informáciu," vysvetľujú švédski akademici. „Ich práca priniesla základné poznanie o funkciách živých buniek.

Výskum tohtoročných laureátov viedol, napríklad, k novým druhom liečby rakoviny.

Chyby v DNA

„Život ako ho poznáme dnes je úplne závislý od mechanizmov opravy DNA," vysvetľuje Sara Snogerup Linse, šéfka komisie pre chémiu Kráľovskej akadémie vied.

„Ako každý chemický proces, môžu pri tvorbe DNA vzniknúť chyby náhodne, ale aj pod vplyvom iných faktorov ako radiácia či fajčenie. Aj preto potrebujeme viacero možností jej nápravy."

Problémom je, že molekuly DNA sú relatívne nestabilné. Neustále by sa menili, lenže tieto zmeny sú nám skôr na škodu.

Chyby zároveň vznikajú pri delení buniek, a bunky sa v našich telách delia niekoľkomiliónkrát denne.

Práve preto je pochopenie opravných systémov buniek také dôležité. Ukazuje nám, ako sa bunky nielen bránia, toto pochopenie na úrovni molekúl však tiež naznačuje cestu, ako zabrániť niektorým ochoreniam.

Oprava a ochrana buniek

Tomas Lindahl ukázal, že DNA sa rozpadá tak rýchlo, že normálne by život na Zemi nemal byť vôbec možný. No tiež zistili, že jestvuje molekulárny mechanizmus v bunkách, ktorý opravuje jednotlivé bázy a tým bojuje proti kolapsu našej DNA.

Aziz Sancar obajvil, ako funguje bunkový mechanizmus na opravu DNA, ktorú poškodí ultrafialové žiarenie.

Pochopenie tohto mechanizmu je dôležité aj pre ľudí: tí, ktorí sa narodia s chybou v tomto záchrannom systéme, musia sa vyhýbať slnku. Inak by sa u nich vyvinula rakovina kože.

„Paul Modrich zase ukázal, ako bunky opravujú chyby, keď sa DNA replikuje počas delenia bunky," dodáva tlačové vyhlásenie Nobelovej komisie.

Tento mechanizmus výrazne znižuje pravdepodobnosť, že sa počas replikovania DNA objavia vážne chyby. Pretože takéto chyby môžu viesť, napríklad, zase k rakovine.

„Mnoho liekov, ktoré dnes používame, ničí DNA," zdôrazňuje počas tlačovej konferencie čerstvý laureát Tomas Lindahl.

„Aj cigaretový dym obsahuje chemikálie, ktoré bránia správnemu množeniu DNA a sú mutagény, z ktorých môže vzniknúť viacero ochorení, vrátane rakoviny."

Problémom však je, že novoobjavený mechanizmus nielen proti prípadnej rakovine bojuje, on jej zároveň pomáha. Lieky na rakovinu síce útočia na jej DNA, no aj samotné rakovinové bunky sa bránia vlastnou opravou.

„Aj preto potrebujeme rozumieť, ako celý tento mechanizmus funguje, aby sme mohli získať lepšiu liečbu," zdôrazňuje Lindhal.

„Bol som prekvapený. Viem, že ma už párkrát zvažovali, ale to aj ďalšie stovky ľudí, takže som šťastný a hrdý."

Odhady znovu nevyšli

Podľa odhadov Thomoson Ruters mali byť favoritmi Emmanuelle Charpentierová a Jennifer Doudnová za vývoj metódy CRISPR-Cas9, ktorá umožňuje relatívne ľahko editovať gény. 

Minulý rok prestížne ocenenie získali Eric Betzig, Stefan Hell a William E. Moerner za vývoj super-rezolučnej fluorescenčnej mikroskopie. Ukázali, ako obísť hranice klasickej optickej mikroskopie.

Ceny v minulosti

Nobelova cena za chémiu sa udeľuje od roku 1901 na základe poslednej vôle Alfreda Nobela z 27. novembra 1895.

V minulosti ju neudelili osemkrát, v rokoch 1916, 1917, 1919, 1924, 1933, 1940, 1941 a 1942. Dôvodom boli svetové vojny aj situácia, keď sa Nobelov výbor rozhodol prestížne ocenenie neudeliť a finančnú prémiu odložiť na ďalší rok.

Nobelovu cenu za chémiu získalo 168 vedcov, jeden z nich dvakrát. Výbor ocenil Fredericka Sangera v roku 1958 za jeho prácu na primárnej štruktúre proteínov, obzvlášť inzulínu a v roku 1980 (spolu s Walterom Gilbertom) za príspevky týkajúce sa určenia bázových postupností v nukleových kyselinách.

Zo všetkých laureátov tejto ceny boli dosiaľ len štyri ženy. Marie Curiová, predtým už držiteľka Nobelovej ceny za fyziku, sa stala laureátkou v roku 1911 za objav rádia a polónia a ďalšieho štúdia rádia.

Jej dcéra Irene spolu s manželom získali ocenenie v roku 1935 za syntézu nových rádioaktívnych prvkov.

Nobelovu cenu za chémiu získali ešte Dorothy Crowfoot Hodgkinová (1964) a pred dvomi rokmi aj Ada Yonathová.
Najmladší laureát ocenenia mal 35 rokov, bol to práve Frédéric Joliot, manžel Irene Joliot-Curie. najstarší nositeľ mal 85, John B. Fenn získal Nobelovu cenu v roku 2002 za rozvoj ionizačných metód pre analýzu biologických makromolekúl hmotnostnou spektrometriou.

Dvoch laureátov Nobelovej ceny za chémiu prinútil Adolf Hitler, aby ocenenie neprijali. V roku 1938 to bol Richard Kuhn, ktorého ocenili za prácu na karotenoidoch a vitamínoch a o rok neskôr aj Adolf Butenandt ocenený za prácu o pohlavných hormónoch.

 

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 376
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 083
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 655
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 216
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 5 777
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 4 491
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 202
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 496
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 2 708
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 565

Téma: Nobelove ceny


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

ŠPORT

Sagan: Keď idem so Slovákmi, navzájom sa motivujeme

Majstra sveta čaká prvý ostrý štart.

Neprehliadnite tiež

TECH_FM

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava. Tak prečo toľko kriku? Vysvetľuje podcast TECH_FM.

RECENZIA

Nové Razer slúchadlá ocení milovník hudby aj náročný hráč

Razer Kraken Pro V2 sú dobré herné slúchadlá, ktoré môžete kedykoľvek vytiahnuť aj na cesty.

Pluto a jeho mesiace budú oficiálne ríšou mŕtvych

Nové názvoslovie pre systém trpasličej planéty sa inšpiruje aj mytológiou.

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop