Nobelovu cenu za fyziku získalo rozlúštenie veľkej záhady neutrín

Neutrína majú hmotnosť. Tento objav ocenili švédski akademici Nobelovou cenou za fyziku v roku 2015.

(Zdroj: SITA/AP)

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Laureátmi tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku sa stali Japonec Takaaki Kadžita a Kanaďan Arthur B. McDonald.

Švédska Kráľovská akadémia vied ich ocenila za objav oscilácií neutrín, ktoré ukazujú, že neutrína majú hmotnosť.

Menia identitu

"Neutrína sú po fotónoch druhé najpočetnejšie častice vo vesmír,“ vysvetľuje rozhodnutie Nobelovej komisie Anne L'Hullier, kancelárka komisie pre fyziku. „Menia svoju identitu a keďže je ich tak veľa, mení to aj naše vnímanie vesmíru."

Takaaki Kadžita na prelome tisícročí vďaka detektoru Super-Kamiokande zistil, že si neutrína z atmosféry akoby zamieňali dve identity. 

Arthur B. McDonald zase ukázal, že neutrína z našej hviezdy nemizli počas svojej cesty k Zemi. Naopak, namiesto toho ich vedci zachytávali - a zachytávali rôznu ich podobu. V tomto prípade na experimente Sudbury Neutrino Observatory.

Vedci tak vyriešili záhadu kozmu, ktorá ich trápila po desaťročia. Teoretické výpočty totiž naznačovali oveľa väčšie množstvo neutrín, než dovtedy výskumníci zachytávali. Nositelia tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku ukázali, že tieto neutrína nezmizli - len jednoducho menili svoju identitu.

To znamená, že neutrína, dlho považované za častice bez hmotnosti, nejakú hmotnosť predsa len musia mať. I keď veľmi malú.

„Áno, určite nastal počas nášho výskumu heuréka moment, keď sme zrazu uvideli, že neutrína sa menia z jedného na druhé," priznal počas tlačovej konferencie čerstvý laureát ocenenia McDonald.

Zistiť ďalšie vlastnosti

Neutrína patria do troch generácií. Dnes poznáme elektrónové neutrína, miónové neutrína a neutrína tau - a k nim prislúchajúce antičastice. 

Sú to elementárne častice patriace medzi leptóny (častice, na ktoré nepôsobí silná jadrová sila) a nenesú elektrický náboj, preto sa veľmi ťažko objavujú. 

S inou hmotou však dochádzajú do styku, no prostredníctvom gravitácie a takzvanej slabej interakcie.

Množstvo neutrín vzniká pri reakciách medzi kozmickým žiarením a atmosférou Zeme. Iné zase vznikajú pri nukleárnych reakciách v Slnku.

Každú sekundu našimi telami prechádzajú miliardy neutrín a takmer nič ich nedokáže v ich ceste zastaviť. Neutrína sú preto asi najnepolapiteľnejšie častice, aké v prírode poznáme.

„Neutrína sú pritom základné častice, ktoré už nevieme viac deliť,“ pripomína McDonald. „Zohrávajú dôležitú úlohu v základných modeloch fyziky, a keď ich poriadne nepoznáme, nevieme ich do nich zaradiť.“

Podľa McDonalda bude teraz jednou z ďalších výziev výskumu v oblastí neutrín zistiť, aká je ich presná hmotnosť a aké sú ďalšie vlastnosti neutrín.

Špekulácie nevyšli

Favoritom pritom podľa prvých odhadov bola astronómka Vera Rubinová, ktorá narazila na nezhodu medzi pozorovanou hmotou a rotačnou rýchlosťou galaxií. Najbežnejším vysvetlením tejto anomálie je dnes existencia záhadnej tmavej hmoty. 

Druhou favoritkou mala byť Deborah S. Jinová, ktorej tímu sa podarilo v roku 2003 vytvoriť takzvaný fermionický kondenzát.

Minulý rok Nobelovu cenu získali Isamu Akasaki, Hiroši Amano, Šúdži Nakamura za vývoj modrých diód emitujúcich svetlo, ktoré umožňujú vytvoriť nový, ekologický svetelný zdroj.

Ceny v minulosti

Cenu Nobelpriset i fysik udeľuje Švédska kráľovská akadémia vied od roku 1901. Vychádza pritom zo závetu Alfreda Nobela z 27. novembra 1895, pričom ocenenie by malo byť udelené človeku, ktorý „urobil najdôležitejší objav či vynález na poli fyziky“.

Nobelovu cenu za fyziku neudelili v rokoch 1916, 1931, 1934, 1940, 1941 a 1942. Ocenenie dodnes dodnes udelili 108-krát, John Bardeen ho dokonca získal dvakrát (v rokoch 1956 a 1972).

Niekoľkokrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že výbor ocenil rodinných príslušníkov. Marie Curieová a jej manžel Pierre Curie sa laureátmi ceny stali už v roku 1903 za výskum rádioaktívneho žiarenia.

O dvanásť rokov neskôr ocenili otca so synom, Williama Bragga s Lawrencom Braggom (najmladší laureát v histórii Nobelových cien, mal len dvadsaťpäť rokov) za ich analýzu kryštalickej štruktúry pomocou röntgenových lúčov.

Ešte trikrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že ocenenie získali otec aj syn, nikdy však spoločne.

Ženy získali iba dve Nobelove ceny za fyziku. Priemerný vek laureátov je 55 rokov.

 

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  5. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  6. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  7. Kam do tepla v januári?
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  9. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  10. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa
  1. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  2. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  3. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  5. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  6. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  7. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  8. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  9. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  10. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 16 549
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 927
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 4 527
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 4 072
  5. Kam do tepla v januári? 2 500
  6. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 389
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 359
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 182
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 321
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život 1 088

Téma: Nobelove ceny


Článok je zaradený aj do ďalších tém Nobelova cena za mier

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Harabin si za prezidenta trúfa, no k petícii sa nehlási

Občiansky kandidát na prezidenta potrebuje 15-tisíc podpisov. Bývalý šéf Najvyššieho súdu hovorí, že masovejšia podpora by ho do volieb posmelila.

KOMENTÁRE

Harabin je šašo, nebezpečný bude Kotleba

Kotleba nemá čo prehrať, s hanbou neodíde, môže len oživiť svoj kapitál.

ŠPORT

Šatan a Ramsay spravili to, na čo ich predchodcovia nemali guráž

Na olympiádu nepôjdu známe mená a ani jeden hráč Slovana. Je to správne?

KOMENTÁRE

Od mačiatok k ohrozeniu demokracie. Ňuňuňu

Sociálne siete už nie sú miestom, kde sa stretávajú priatelia.

Neprehliadnite tiež

Vyriešili záhadu slávnych egyptských múmií, pomohla analýza DNA

Múmie dvoch vysokopostavených mužov, ktoré našli v roku 1907, patria k najlepšie zachovaným.

Mnohí si mysleli, že AIDS je zaslúžená lekcia. Zomrela vedkyňa a aktivistka Mathilde Krimová

Bola hlavnou americkou bojovníčkou proti poverám, strachu a predsudkom, ktoré stigmatizovali mnohých ľudí s AIDS.

Hypersonické lietadlo od Boeingu má byť päťkrát rýchlejšie ako zvuk

Na návrhu pracuje aj spoločnosť Lockheed Martin, ktorá vyrobila rekordné SR-71 Blackbird.

OBJEKTÍV

Najmenšia mačka na svete je zároveň aj najlepší zabijak

Dospelé mačky vyzerajú ako mačiatka.

Za šírenie Čiernej smrti môže človek, hovorí provokatívna štúdia

Morová pandémia zabila v polovici 14. storočia viac než tretinu obyvateľov Európy.