Nobelovu cenu za fyziku získalo rozlúštenie veľkej záhady neutrín

Neutrína majú hmotnosť. Tento objav ocenili švédski akademici Nobelovou cenou za fyziku v roku 2015.

(Zdroj: SITA/AP)

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Laureátmi tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku sa stali Japonec Takaaki Kadžita a Kanaďan Arthur B. McDonald.

Švédska Kráľovská akadémia vied ich ocenila za objav oscilácií neutrín, ktoré ukazujú, že neutrína majú hmotnosť.

Článok pokračuje pod video reklamou

Menia identitu

"Neutrína sú po fotónoch druhé najpočetnejšie častice vo vesmír,“ vysvetľuje rozhodnutie Nobelovej komisie Anne L'Hullier, kancelárka komisie pre fyziku. „Menia svoju identitu a keďže je ich tak veľa, mení to aj naše vnímanie vesmíru."

Takaaki Kadžita na prelome tisícročí vďaka detektoru Super-Kamiokande zistil, že si neutrína z atmosféry akoby zamieňali dve identity.

Arthur B. McDonald zase ukázal, že neutrína z našej hviezdy nemizli počas svojej cesty k Zemi. Naopak, namiesto toho ich vedci zachytávali - a zachytávali rôznu ich podobu. V tomto prípade na experimente Sudbury Neutrino Observatory.

Vedci tak vyriešili záhadu kozmu, ktorá ich trápila po desaťročia. Teoretické výpočty totiž naznačovali oveľa väčšie množstvo neutrín, než dovtedy výskumníci zachytávali. Nositelia tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku ukázali, že tieto neutrína nezmizli - len jednoducho menili svoju identitu.

To znamená, že neutrína, dlho považované za častice bez hmotnosti, nejakú hmotnosť predsa len musia mať. I keď veľmi malú.

„Áno, určite nastal počas nášho výskumu heuréka moment, keď sme zrazu uvideli, že neutrína sa menia z jedného na druhé," priznal počas tlačovej konferencie čerstvý laureát ocenenia McDonald.

Zistiť ďalšie vlastnosti

Neutrína patria do troch generácií. Dnes poznáme elektrónové neutrína, miónové neutrína a neutrína tau - a k nim prislúchajúce antičastice.

Sú to elementárne častice patriace medzi leptóny (častice, na ktoré nepôsobí silná jadrová sila) a nenesú elektrický náboj, preto sa veľmi ťažko objavujú.

S inou hmotou však dochádzajú do styku, no prostredníctvom gravitácie a takzvanej slabej interakcie.

Množstvo neutrín vzniká pri reakciách medzi kozmickým žiarením a atmosférou Zeme. Iné zase vznikajú pri nukleárnych reakciách v Slnku.

Každú sekundu našimi telami prechádzajú miliardy neutrín a takmer nič ich nedokáže v ich ceste zastaviť. Neutrína sú preto asi najnepolapiteľnejšie častice, aké v prírode poznáme.

„Neutrína sú pritom základné častice, ktoré už nevieme viac deliť,“ pripomína McDonald. „Zohrávajú dôležitú úlohu v základných modeloch fyziky, a keď ich poriadne nepoznáme, nevieme ich do nich zaradiť.“

Podľa McDonalda bude teraz jednou z ďalších výziev výskumu v oblastí neutrín zistiť, aká je ich presná hmotnosť a aké sú ďalšie vlastnosti neutrín.

Špekulácie nevyšli

Favoritom pritom podľa prvých odhadov bola astronómka Vera Rubinová, ktorá narazila na nezhodu medzi pozorovanou hmotou a rotačnou rýchlosťou galaxií. Najbežnejším vysvetlením tejto anomálie je dnes existencia záhadnej tmavej hmoty.

Druhou favoritkou mala byť Deborah S. Jinová, ktorej tímu sa podarilo v roku 2003 vytvoriť takzvaný fermionický kondenzát.

Minulý rok Nobelovu cenu získali Isamu Akasaki, Hiroši Amano, Šúdži Nakamura za vývoj modrých diód emitujúcich svetlo, ktoré umožňujú vytvoriť nový, ekologický svetelný zdroj.

Ceny v minulosti

Cenu Nobelpriset i fysik udeľuje Švédska kráľovská akadémia vied od roku 1901. Vychádza pritom zo závetu Alfreda Nobela z 27. novembra 1895, pričom ocenenie by malo byť udelené človeku, ktorý „urobil najdôležitejší objav či vynález na poli fyziky“.

Nobelovu cenu za fyziku neudelili v rokoch 1916, 1931, 1934, 1940, 1941 a 1942. Ocenenie dodnes dodnes udelili 108-krát, John Bardeen ho dokonca získal dvakrát (v rokoch 1956 a 1972).

Niekoľkokrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že výbor ocenil rodinných príslušníkov. Marie Curieová a jej manžel Pierre Curie sa laureátmi ceny stali už v roku 1903 za výskum rádioaktívneho žiarenia.

O dvanásť rokov neskôr ocenili otca so synom, Williama Bragga s Lawrencom Braggom (najmladší laureát v histórii Nobelových cien, mal len dvadsaťpäť rokov) za ich analýzu kryštalickej štruktúry pomocou röntgenových lúčov.

Ešte trikrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že ocenenie získali otec aj syn, nikdy však spoločne.

Ženy získali iba dve Nobelove ceny za fyziku. Priemerný vek laureátov je 55 rokov.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  2. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  3. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  9. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  10. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 16 601
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 13 520
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 940
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 127
  5. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 7 294
  6. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 5 701
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 244
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 4 080
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 2 925
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 2 471

Téma: Neutrína


Článok je zaradený aj do ďalších tém Nobelova cena za mier, Nobelove ceny

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Viac stíhačiek ako my kúpili z okolitých krajín len Poliaci

Náklady na letovú hodinu majú americké F-16 rádovo vyššie ako gripeny.

Autorská strana Beaty Balogovej

Trump sa hrá so svetom ako rozmaznané dieťa

Je to najveľkolepejšia telenovela akú Biely Dom doteraz vysielal.

Neprehliadnite tiež

PODCAST ZOOM

Zoom: Vedci zistili, prečo je Urán taký čudný

Urán má za sebou obrovskú vesmírnu zrážku.