Nobelovu cenu za fyziku získalo rozlúštenie veľkej záhady neutrín

Neutrína majú hmotnosť. Tento objav ocenili švédski akademici Nobelovou cenou za fyziku v roku 2015.

(Zdroj: SITA/AP)

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Laureátmi tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku sa stali Japonec Takaaki Kadžita a Kanaďan Arthur B. McDonald.

Švédska Kráľovská akadémia vied ich ocenila za objav oscilácií neutrín, ktoré ukazujú, že neutrína majú hmotnosť.

Menia identitu

"Neutrína sú po fotónoch druhé najpočetnejšie častice vo vesmír,“ vysvetľuje rozhodnutie Nobelovej komisie Anne L'Hullier, kancelárka komisie pre fyziku. „Menia svoju identitu a keďže je ich tak veľa, mení to aj naše vnímanie vesmíru."

Takaaki Kadžita na prelome tisícročí vďaka detektoru Super-Kamiokande zistil, že si neutrína z atmosféry akoby zamieňali dve identity. 

Arthur B. McDonald zase ukázal, že neutrína z našej hviezdy nemizli počas svojej cesty k Zemi. Naopak, namiesto toho ich vedci zachytávali - a zachytávali rôznu ich podobu. V tomto prípade na experimente Sudbury Neutrino Observatory.

Vedci tak vyriešili záhadu kozmu, ktorá ich trápila po desaťročia. Teoretické výpočty totiž naznačovali oveľa väčšie množstvo neutrín, než dovtedy výskumníci zachytávali. Nositelia tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku ukázali, že tieto neutrína nezmizli - len jednoducho menili svoju identitu.

To znamená, že neutrína, dlho považované za častice bez hmotnosti, nejakú hmotnosť predsa len musia mať. I keď veľmi malú.

„Áno, určite nastal počas nášho výskumu heuréka moment, keď sme zrazu uvideli, že neutrína sa menia z jedného na druhé," priznal počas tlačovej konferencie čerstvý laureát ocenenia McDonald.

Zistiť ďalšie vlastnosti

Neutrína patria do troch generácií. Dnes poznáme elektrónové neutrína, miónové neutrína a neutrína tau - a k nim prislúchajúce antičastice. 

Sú to elementárne častice patriace medzi leptóny (častice, na ktoré nepôsobí silná jadrová sila) a nenesú elektrický náboj, preto sa veľmi ťažko objavujú. 

S inou hmotou však dochádzajú do styku, no prostredníctvom gravitácie a takzvanej slabej interakcie.

Množstvo neutrín vzniká pri reakciách medzi kozmickým žiarením a atmosférou Zeme. Iné zase vznikajú pri nukleárnych reakciách v Slnku.

Každú sekundu našimi telami prechádzajú miliardy neutrín a takmer nič ich nedokáže v ich ceste zastaviť. Neutrína sú preto asi najnepolapiteľnejšie častice, aké v prírode poznáme.

„Neutrína sú pritom základné častice, ktoré už nevieme viac deliť,“ pripomína McDonald. „Zohrávajú dôležitú úlohu v základných modeloch fyziky, a keď ich poriadne nepoznáme, nevieme ich do nich zaradiť.“

Podľa McDonalda bude teraz jednou z ďalších výziev výskumu v oblastí neutrín zistiť, aká je ich presná hmotnosť a aké sú ďalšie vlastnosti neutrín.

Špekulácie nevyšli

Favoritom pritom podľa prvých odhadov bola astronómka Vera Rubinová, ktorá narazila na nezhodu medzi pozorovanou hmotou a rotačnou rýchlosťou galaxií. Najbežnejším vysvetlením tejto anomálie je dnes existencia záhadnej tmavej hmoty. 

Druhou favoritkou mala byť Deborah S. Jinová, ktorej tímu sa podarilo v roku 2003 vytvoriť takzvaný fermionický kondenzát.

Minulý rok Nobelovu cenu získali Isamu Akasaki, Hiroši Amano, Šúdži Nakamura za vývoj modrých diód emitujúcich svetlo, ktoré umožňujú vytvoriť nový, ekologický svetelný zdroj.

Ceny v minulosti

Cenu Nobelpriset i fysik udeľuje Švédska kráľovská akadémia vied od roku 1901. Vychádza pritom zo závetu Alfreda Nobela z 27. novembra 1895, pričom ocenenie by malo byť udelené človeku, ktorý „urobil najdôležitejší objav či vynález na poli fyziky“.

Nobelovu cenu za fyziku neudelili v rokoch 1916, 1931, 1934, 1940, 1941 a 1942. Ocenenie dodnes dodnes udelili 108-krát, John Bardeen ho dokonca získal dvakrát (v rokoch 1956 a 1972).

Niekoľkokrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že výbor ocenil rodinných príslušníkov. Marie Curieová a jej manžel Pierre Curie sa laureátmi ceny stali už v roku 1903 za výskum rádioaktívneho žiarenia.

O dvanásť rokov neskôr ocenili otca so synom, Williama Bragga s Lawrencom Braggom (najmladší laureát v histórii Nobelových cien, mal len dvadsaťpäť rokov) za ich analýzu kryštalickej štruktúry pomocou röntgenových lúčov.

Ešte trikrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že ocenenie získali otec aj syn, nikdy však spoločne.

Ženy získali iba dve Nobelove ceny za fyziku. Priemerný vek laureátov je 55 rokov.

 

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  4. Moskva alebo Petrohrad?
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  8. Nový Jaguar XF Sportbrake
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  2. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  3. Modern luxury next to the Blue Church
  4. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  5. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  6. Moskva alebo Petrohrad?
  7. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  9. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  10. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  1. Moskva alebo Petrohrad? 10 537
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 166
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 148
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 656
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 481
  6. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 1 471
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 423
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 119
  9. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 054
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 814

Téma: Nobelove ceny


Článok je zaradený aj do ďalších tém Nobelova cena za mier

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Rozdelili ich utečenci a klíma. Budú v Nemecku predčasné voľby?

Merkelová by mohla vládnuť aj sama. Nechce sa však spoliehať na krajnú pravicu.

ŠPORT

Zomrela bývala wimbledonská víťazka Jana Novotná

Češka zomrela vo veku 49 rokov.

DOMOV

Sedel s mafiánmi, pozná sa s poslancom. Šéfa sekcie Carga minister podržal

Érsek sa zastal sekčného šéfa Carga Fazekaša.

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

Neprehliadnite tiež

Recyklačné firmy začínajú hon na kobalt, lítium a uhlík

Problémové suroviny rastú na cene, ich zásoby nie sú neobmedzene dostupné.

Nemci zakázali múdre hodinky pre deti, boja sa špehovania

Chýbajú zákony a normy pre internet vecí, úrady ich nahrádzajú jednorazovými rozhodnutiami.

Záhadné Pluto má ešte záhadnejšiu atmosféru

Trpasličiu planétu zrejme neochladzuje plyn, ale pevné častice.

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.