Nobelovu cenu za fyziku získalo rozlúštenie veľkej záhady neutrín

Neutrína majú hmotnosť. Tento objav ocenili švédski akademici Nobelovou cenou za fyziku v roku 2015.

(Zdroj: SITA/AP)

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Laureátmi tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku sa stali Japonec Takaaki Kadžita a Kanaďan Arthur B. McDonald.

Švédska Kráľovská akadémia vied ich ocenila za objav oscilácií neutrín, ktoré ukazujú, že neutrína majú hmotnosť.

Menia identitu

"Neutrína sú po fotónoch druhé najpočetnejšie častice vo vesmír,“ vysvetľuje rozhodnutie Nobelovej komisie Anne L'Hullier, kancelárka komisie pre fyziku. „Menia svoju identitu a keďže je ich tak veľa, mení to aj naše vnímanie vesmíru."

Takaaki Kadžita na prelome tisícročí vďaka detektoru Super-Kamiokande zistil, že si neutrína z atmosféry akoby zamieňali dve identity. 

Arthur B. McDonald zase ukázal, že neutrína z našej hviezdy nemizli počas svojej cesty k Zemi. Naopak, namiesto toho ich vedci zachytávali - a zachytávali rôznu ich podobu. V tomto prípade na experimente Sudbury Neutrino Observatory.

Vedci tak vyriešili záhadu kozmu, ktorá ich trápila po desaťročia. Teoretické výpočty totiž naznačovali oveľa väčšie množstvo neutrín, než dovtedy výskumníci zachytávali. Nositelia tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku ukázali, že tieto neutrína nezmizli - len jednoducho menili svoju identitu.

To znamená, že neutrína, dlho považované za častice bez hmotnosti, nejakú hmotnosť predsa len musia mať. I keď veľmi malú.

„Áno, určite nastal počas nášho výskumu heuréka moment, keď sme zrazu uvideli, že neutrína sa menia z jedného na druhé," priznal počas tlačovej konferencie čerstvý laureát ocenenia McDonald.

Zistiť ďalšie vlastnosti

Neutrína patria do troch generácií. Dnes poznáme elektrónové neutrína, miónové neutrína a neutrína tau - a k nim prislúchajúce antičastice. 

Sú to elementárne častice patriace medzi leptóny (častice, na ktoré nepôsobí silná jadrová sila) a nenesú elektrický náboj, preto sa veľmi ťažko objavujú. 

S inou hmotou však dochádzajú do styku, no prostredníctvom gravitácie a takzvanej slabej interakcie.

Množstvo neutrín vzniká pri reakciách medzi kozmickým žiarením a atmosférou Zeme. Iné zase vznikajú pri nukleárnych reakciách v Slnku.

Každú sekundu našimi telami prechádzajú miliardy neutrín a takmer nič ich nedokáže v ich ceste zastaviť. Neutrína sú preto asi najnepolapiteľnejšie častice, aké v prírode poznáme.

„Neutrína sú pritom základné častice, ktoré už nevieme viac deliť,“ pripomína McDonald. „Zohrávajú dôležitú úlohu v základných modeloch fyziky, a keď ich poriadne nepoznáme, nevieme ich do nich zaradiť.“

Podľa McDonalda bude teraz jednou z ďalších výziev výskumu v oblastí neutrín zistiť, aká je ich presná hmotnosť a aké sú ďalšie vlastnosti neutrín.

Špekulácie nevyšli

Favoritom pritom podľa prvých odhadov bola astronómka Vera Rubinová, ktorá narazila na nezhodu medzi pozorovanou hmotou a rotačnou rýchlosťou galaxií. Najbežnejším vysvetlením tejto anomálie je dnes existencia záhadnej tmavej hmoty. 

Druhou favoritkou mala byť Deborah S. Jinová, ktorej tímu sa podarilo v roku 2003 vytvoriť takzvaný fermionický kondenzát.

Minulý rok Nobelovu cenu získali Isamu Akasaki, Hiroši Amano, Šúdži Nakamura za vývoj modrých diód emitujúcich svetlo, ktoré umožňujú vytvoriť nový, ekologický svetelný zdroj.

Ceny v minulosti

Cenu Nobelpriset i fysik udeľuje Švédska kráľovská akadémia vied od roku 1901. Vychádza pritom zo závetu Alfreda Nobela z 27. novembra 1895, pričom ocenenie by malo byť udelené človeku, ktorý „urobil najdôležitejší objav či vynález na poli fyziky“.

Nobelovu cenu za fyziku neudelili v rokoch 1916, 1931, 1934, 1940, 1941 a 1942. Ocenenie dodnes dodnes udelili 108-krát, John Bardeen ho dokonca získal dvakrát (v rokoch 1956 a 1972).

Niekoľkokrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že výbor ocenil rodinných príslušníkov. Marie Curieová a jej manžel Pierre Curie sa laureátmi ceny stali už v roku 1903 za výskum rádioaktívneho žiarenia.

O dvanásť rokov neskôr ocenili otca so synom, Williama Bragga s Lawrencom Braggom (najmladší laureát v histórii Nobelových cien, mal len dvadsaťpäť rokov) za ich analýzu kryštalickej štruktúry pomocou röntgenových lúčov.

Ešte trikrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že ocenenie získali otec aj syn, nikdy však spoločne.

Ženy získali iba dve Nobelove ceny za fyziku. Priemerný vek laureátov je 55 rokov.

 

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  8. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  9. Inteligencia vo všetkom
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Odšťavovač s veľkým plniacim otvorom? Nenachytajte sa!
  6. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  9. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  10. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 23 460
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 8 549
  3. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 891
  4. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 7 695
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 782
  6. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 866
  7. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 939
  8. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 1 891
  9. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 819
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku 1 607

Téma: Nobelove ceny


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Laššáková jazdí zadarmo, Kiska za vlaky platí

Najvýhodnejšie podmienky cestovania majú sudcovia Ústavného súdu v Košiciach, nemusia platiť za vlaky ani autobusy.

KOMENTÁRE

Hnev, strach a frustrácia na zmenu nestačia

Nevyháňal migrantov, nestaval múry, nenadbiehal skroteným rasizmom,

EKONOMIKA

Ovocie zamrzlo u nás aj v Poľsku. O koľko zdražejú jablká a jahody?

Premiér Fico hovorí o odškodňovaní ovocinárov.

DOMOV

Poisťovne otočili. Dopoludnia sa vakcína platila, popoludní nie

Dve z troch poisťovní tvrdia, že očkovanie proti osýpkam preplatia.

Neprehliadnite tiež

Odhalili pôvod záhadného hobbita, z Afriky sa dostal ako prvý

Homo floresiensis mal malý mozog a veľké nohy.

TEST

Testovali sme Samsung Galaxy S8, smartfón z iného sveta

Novinka Samsungu je krásna a má množstvom nových technológií. Chceli by sme ju vlastniť, ale nie používať.

Pokus českých vedcov ukázal podmienky, v ktorých mohol vzniknúť život

Nový výskum nadväzuje na slávny experiment z 50. rokov minulého storočia.

Bratislava ukáže, aká bude budúcnosť technológií

Medzinárodná konferencia TechSummit & Gadget Expo sa odohrá 10. až 11. mája 2017.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop