ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Laureátmi Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu sú William Campbell, Satoši Omura a Youyou Tuová.
Švédsky Inštitút Karolinska ich ocenil za ich objavy týkajúce sa novej terapie infekcií spôsobených parazitmi a za objavy týkajúce sa novej liečby malárie.
„Ochorenia spôsobované parazitmi trápili ľudstvo po tisícročia,“ pripomínajú vo svojom vyhlásení švédski akademici.
Tento globálny svetový problém sa pritom týka najchudobnejších populácií v najchudobnejších krajinách sveta. Práve preto sa tento rok Nobelov výbor rozhodol oceniť prácu vedcov, ktorí s parazitmi a následnými ochoreniami bojujú.
Tohtoroční laureáti vytvorili liečbu, ktorá priniesla revolúciu do riešenia týchto problémov.
Nové látky, nové lieky
„Nové lieky umožnili deťom chodiť do školy a dospelým pracovať, vďaka čomu sa dokázali vymaniť z chudoby a podporiť ekonomický rast ,“ opisuje význam tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu Hans Forssberg z komisie.
Vedci pritom použili veľmi sofistikované metódy pri získavaní vzoriek z prírodných látok.
„Satoši Omura a William Campbell objavili nový liek, Avermectin, ktorého deriváty radikálne znížili výskyt ochorení ako onchocerciáza a lymfatická filariáza,“ dodáva výbor. „Ukázal tiež, že môže byť efektívny proti rastúcemu množstvu parazitických ochorení.“
Youyou Tuovú ocenili za jej hľadanie lieku na maláriu. Malária sa tradične liečila látkami ako chinín, no tie postupne prestávali zaberať.
Tuová sa preto pozrela na postupy z tradičnej čínskej medicíny, až narazila na rastlinu Artemisia annua. Získala z nej účinnú látku, neskôr nazvanú artemisinín, ktorá sa ukázala ako efektívna proti malárii.
Dnes lieky založené na tejto látke patria k celej novej triede antimalarík, ktoré zabíjajú parazity už v raných štádiách ich vývoja.
(zdroj: SITA/AP)Ceny v minulosti
Kedy udelia ceny
Pondelok: fyziológia alebo medicína
Utorok: fyzika
Streda: chémia
Štvrtok: literatúra
Piatok: mier
Známu cenu (Nobelpriset i fysiologi eller medicin) udeľuje švédsky inštitút Karolinska od roku 1901.
Dosiaľ bolo udelených 105 Nobelových cien za fyziológiu alebo medicínu, ocenených nevyhlásili v rokoch 1915, 1916, 1917, 1918, 1921, 1925, 1940, 1941 a 1942. Počas vojen sa mnoho Nobelových cien neudeľovalo, v niektorých prípadoch sa však komisia rozhodla, že vzhľadom na okolnosti peniaze za ocenenie radšej presunie na ďalší rok.
Len 38 ocenení získal jeden laureát, ženy ocenili jedenásťkrát. Priemerný vek laureáta je 58 rokov, najmladší nositeľ, Frederick G. Banting ju v roku 1923 získal ako tridsaťdvaročný "za objav inzulínu".
Najstarší nositeľ mal 87, Peyton Rous získal nobelovku v roku 1966 "za objav vírusov indukujúcich tumory".
V roku 1939 prinútil Adolf Hitler Gerharda Domagka, aby prestížne ocenenie neprijal. Laureátom Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu sa stal za „objav sulfonamidu Prontosilu, prvého lieku účinného proti bakteriálnym infekciám“.
Len raz v histórii ocenenia došlo k prípadu, že sa jeho laureátmi stali rodinní príslušníci. V roku 1947 získali Nobelovu cenu manželia Gerty Theresa Coriová a Carl Cori „za objav mechanizmu, ktorým sa glykogén v tele mení na glukózu“.
Ako funguje nominácia na Nobelovu cenu?
Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.
