Until Dawn (Supermassive Games / SCEE) | |
Páči sa nám: | zábava od začiatku do konca, strach, príbeh |
Nepáči sa nám: | grafika mohla byť ešte lepšia |
Hodnotenie: | 9,0 |
Platformy: | PS4 |
Sú hry, pri ktorých už dopredu viete predpokladať, či vás budú baviť. No potom sa zjaví nečakaná výnimka, podceňovaný priemer, pri ktorom zrazu prestane existovať okolitý svet a vy ste pohltení príbehom.
Bojíte sa radi?
Na Until Dawn sme čakali dlho, hru oznámili ešte na predchádzajúcu generáciu konzoly PlayStation, kde mala aktívne využívať pohybové ovládanie Move.
Nakoniec je z nej exkluzivita pre PlayStation 4 a ovládanie pohybom gamepadu využíva len v obmedzenej forme. Ako bonus pridáva podporu pre kameru a je jednou z prvých hier, ktoré ju aspoň trochu využívajú.
Najväčšou devízou a zároveň aj najväčším problémom je zvolená kombinácia žánru a spracovania. Horor béčkovej kategórie spolu s filmovým spracovaním je niečo, čo sme už zažili a výsledok bol dobrý len výnimočne.
Hre by sa preto mohlo nechtiac vyhnúť množstvo hráčov, ktorí sa už na podobných konceptoch popálili. Pritom hra netrpí ani jedným neduhom z minulosti a pre milovníkov hororov je istotou.
Interaktívny film v najlepšej podobe
Until Dawn si vyžaduje odlišný prístup – počkajte preto na noc, zhasnite svetlá a spolubývajúcich zamknite v ich izbách. Hre totiž vládne príbeh s atmosférou a každý rušivý prvok vám zníži zážitok z hrania.
Už na začiatku vám bude jasné, že pomer akcie k príbehu nie je veľmi vyvážený. Po dramatickom úvode našťastie všetky predsudky odhodíte a prevaha príbehu hre vôbec neškodí.
Rozbeh je síce pomalý, no tak to už pri hororoch býva. Sledujete, ako sa na chate v horách postupne schádza skupina tínedžerov a začínate tušiť, že domov sa ich vráti len zopár.
Väčšinu času sa teda budete pozerať na odvíjajúci sa príbeh. Zvyšok bude vo vašich rukách, ovládnete postavy, budete s nimi objavovať nové miesta, riešiť drobné logické hádanky, hľadať predmety a, hlavne, rozhodovať, čo sa následne udeje.
Efekt motýlieho krídla
Čo sa stane, keď si na začiatku vyberiete jednu z dvoch na prvých pohľad bezvýznamných možností?
To zistíte až neskôr a môžete si byť istí, že si v ten správny moment na svoje rozhodnutie spomeniete.
Celá hra je plná dôležitých momentov, ktoré majú vplyv na neskoršie udalosti. Rozhodnete sa trafiť malú veveričku snehovou guľou alebo ju necháte tak? Necháte si odhalený flirt len pre seba alebo ho prezradíte?
Akonáhle prídete na princíp fungovania tejto teórie chaosu, budete si vychutnávať neskorší vývoj príbehu a pýtať sa sám seba, ako by asi pokračoval, keby ste sa zachovali úplne inak.
Ak začnete hrať hru súbežne s niekým iným, bude sa príbeh uberať iným smerom a s najväčšou pravdepodobnosťou skončíte s odlišnými postavami.
V tomto smere je hra jedinečná, základný scenár je síce rovnaký, ale osudy jednotlivých postáv máte v rukách len a len vy.
Budete sa báť
Prostredie má všetko, čo by ste čakali v klasickom horore s partiou mladých ľudí - vrátane obrovského domu hlboko v horách, kde to všetko začína. Len tak jednoducho z neho neodídete, keďže jedinou cestou je záhadne pokazená lanovka.
Všade naokolo sú zasnežené hory, v ktorých by nik z nich nažive dlho nevydržal. Prostredie je našťastie zaujímavé, okrem spomínaného domu sa pozriete do opustenej bane či starej psychiatrickej liečebne.
Po prvotnom zoznamovaní sa začnú diať nepríjemné veci a pomaly sa objaví atmosféra strachu. Príbeh je síce plný klišé a veľa situácií očakávate, no niekoľkokrát sa zaručene zľaknete.
Navyše, ak máte ku konzole pripojenú kameru, tak ju hra aktivuje tesne pred najlepšími scénami a zaznamená moment, keď sa najviac zľaknete. Či budete tieto videá zdieľať s priateľmi, je len na vás.
Pre slabšie povahy nevhodné
Hra bola vo vývoji niekoľko rokov a pôvodné určenie pre PlayStation 3 sa na nej trochu odzrkadlilo. Našťastie si drobné nedostatky všimnete len pri detailnom pohľade na tváre postáv.
Zasnežené hory, tajomné chodby opustenej bane či tajomné chodníky, atmosféra je jednoducho skvelá a celé prostredie ako vystrihnuté z ukážkového hororu. Krvavé scény môžu slabším povahám privodiť nevoľnosť a svoju úlohu to dobre hrá aj správne zvolená hudba.
Je ako vystrihnutá z dobrého filmu a väčšinu času si jej prítomnosť ani neuvedomíte. Chyba to nie je, dobrá hudba má budovať atmosféru a jej dominancia by mohla uškodiť pôžitku z hrania. Do popredia sa dostane až vo vypätých scénach.
Dobre nakoniec dopadli aj samotné postavy, s ktorými sa dokážete zžiť pomerne rýchlo. Ich povahy sú rozdielne, niektorým budete fandiť, iným robiť napriek. Často však aj napriek vašej snahe prežijú práve tí menej obľúbení.
Zahráte sa aj druhý krát
Je len málo hier, ktoré sa oplatí znovu zahrať. Until Dawn nám dáva dôvod vďaka tomu, že aj bezvýznamná zmena na začiatku hry môže výrazne ovplyvniť neskorší sled udalostí.
My sme si hru aj po druhýkrát vychutnávali a sledovali, ako sa naše odlišné správanie prejavilo v dôležitých situáciách. Možno sa vám konečne podarí zachrániť práve tie postavy, ktoré sú vám najviac sympatické.
Nedostatkov je len pár, niekto by mohol chcieť ešte lepšiu grafiku, niekomu môžu prekážať nie vždy dobre zvolené uhly pohľadu kamery.
Aby ste si ale hru naplno vychutnali, je potrebné mať pozitívny vzťah k hororom a nečakať žiadne hlboké posolstvo po závere hry.
