SME

Astronomická jeseň sa začne v stredu

Rovnaká dĺžka dňa a noci v dôsledku lomu slnečného svetla v zemskej atmosfére nastane až v sobotu.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: wikimedia/cc)

BRATISLAVA 21. septembra (SITA) - Astronomická jeseň na severnej pologuli sa tento rok začne 23. septembra o 10:20 letného stredoeurópskeho času. Ako agentúru SITA informoval Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov, jesenná rovnodennosť v stredu ukončí astronomické leto.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj keď podľa meteorológov nastáva jeseň už 1. septembra, tá astronomická sa začína až tento týždeň. Slnko je v okamihu jesennej rovnodennosti na svojej dráhe po oblohe presne na nebeskom rovníku. Vstupuje do znamenia Váh, no v skutočnosti sa premieta do súhvezdia Panny. Rovnaká dĺžka dňa a noci však v dôsledku lomu slnečného svetla v zemskej atmosfére nastane až 26. septembra.

SkryťVypnúť reklamu

Jesenná rovnodennosť nemá na každý rok fixne stanovený čas a dátum. Nastáva v čase od 21. do 23. septembra, dôvodom je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupového dňa - 29. februára.

V čase jesennej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jeseň, na južnej jar, na severnom póle sa začína polárna noc, na južnom polárny deň. Pravidelne striedanie ročných období je spôsobené sklonom zemskej osi k jej obežnej dráhe a obehom Zeme okolo Slnka.

"Ak by zemská os nebola naklonená, ale kolmá, nedochádzalo by k slnovratom ani rovnodennostiam a slnečné lúče by dopadali na Zem pod rovnakým uhlom počas celého roka," vysvetlila Viktória Zemančíková zo Slovenského zväzu astronómov s tým, že by sa nemenili ani ročné obdobia. Po jesennej rovnodennosti (koncom septembra a začiatkom októbra) zvyčajne nastáva aj takzvané babie leto, ktoré je spôsobené rozsiahlou tlakovou výšou nad strednou a juhovýchodnou Európou.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 2
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


4
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu