Jurský park na predaj

Ikarosaurus, slávna fosília lietajúceho plaza z obdobia triasu, ktorý pred desiatimi rokmi zmizol z Amerického prírodopisného múzea, sa jedného dňa objavil v New Yorku. Pre múzeum to bola veľká sláva. Pre celý systém verejného školstva a vedy to však ...


Skamenelina Ceraurus pleurexanthenues. FOTO – ARCHÍV




Daspletosaurus nájdený v Amerike.



Ikarosaurus, slávna fosília lietajúceho plaza z obdobia triasu, ktorý pred desiatimi rokmi zmizol z Amerického prírodopisného múzea, sa jedného dňa objavil v New Yorku. Pre múzeum to bola veľká sláva. Pre celý systém verejného školstva a vedy to však bolo aj volanie na poplach. Ak sa čo najskôr nepodniknú rázne kroky, skameneliny sa budú aj ďalej predávať ľuďom, ktorí ponúknu najvyššiu cenu.

Celý príbeh sa začína v roku 1961, keď na svahoch blízko New Yorku hľadali traja mladíci dávne skameneliny. Rozširoval sa tam starý kameňolom. Chlapci šli za buldozérom, ktorý odkrýval vrstvu krehkej bridlice, bohatej na skameneliny. Našli v nej vzácne pozostatky dávnovekého plaza s dlhými rebrami, pomocou ktorých plachtil medzi stromami.

Chlapci odniesli exemplár do Prírodopisného múzea. O tridsať rokov neskôr jeden z nálezcov ochorel a potreboval peniaze. Požiadal teda múzeum o odmenu. Keď múzeum jeho mnohomiliónovú žiadosť zamietlo, pohrozil žalobou a poukázal na to, že exemplár bol múzeu iba zapožičaný. Podľa dokumentácie mal pravdu. A tak sa múzeum muselo ikarosaura vzdať.

Fosíliu mal dostať záujemca s najvyššou ponukou. Po takmer desiatich rokoch, keď žiadne múzeum ani súkromný zberateľ neponúkli cenu, ktorá by majiteľa skameneliny uspokojila, rozhodol sa, že ikarosaura vydraží. Aukcia ikarosaura šokovala celý paleontologický svet.

Majú mať jednotlivci právo obchodovať s podobnými pokladmi, a za akých podmienok? Chlapci našli fosíliu na pozemku, ktorý nebol ich. Ako si naň môžu uplatňovať práva? Prečo prírodopisný klenot nedať do inštitúcie, kde by ho vedci mohli študovať a verejnosť obdivovať?

Americký postoj k fosílnym artefaktom je zaostalejší ako v mnohých krajinách tretieho sveta. Colnicami prejde každoročne obrovské množstvo kostier dinosaurov a fosílií cicavcov a rýb, ktoré sa predávajú za najvyššiu ponuku. Komerční zberatelia skamenelín z celého sveta sa húfne schádzajú na americký Západ a hľadajú skameneliny vtákopyskov, mäsožravcov, dinosaurov, ktoré sa dajú speňažiť. Majiteľom pôdy platia za výhradné právo na prieskum ich pozemkov. Vytláčajú z nich paleontológov a ničia štátom financovaný výskum.

Z nájdených skamenených kostí potom „montujú“ kostry, často s pramalým ohľadom na vedeckú presnosť. Niekedy kosti rozrezávajú, vybrusujú a vyrábajú z nich suveníry. Keby to boli stromy, mohli by sme zasadiť nové. Ale Jurský park je fikcia – dinosaury už na Zemi nikdy žiť nebudú.

Ikarosaura z aukčného podstavca zachránil istý filantrop a konzervatívny obchodník, ktorý nezniesol myšlienku, že by veda mohla prísť o taký poklad. Takí vzácni jedinci však nemôžu byť kľúčom k záchrane prírodného dedičstva.

Tento problém neťaží len Spojené štáty, ale aj Čínu, Argentínu, Brazíliu a mnoho ďalších krajín, ktorých fosílne bohatstvo prúdi na čierne trhy a k internetovým dílerom. Jednou z ciest, ako tento trend zastaviť, je medzinárodná spolupráca; ďalšou domáca legislatíva. Prax sa rôzni nielen medzi štátmi, ale často i v jednom štáte. Napríklad v Bavorsku neexistujú predpisy, ktoré by riešili vlastníctvo fosílií nájdených na súkromnom pozemku. Naopak v Badensku-Württembersku dostane vlastník pôdy za významný nález odmenu, exemplár však musí odovzdať štátu.

Komerční zberatelia fosílií sa pokúšajú o to, aby sa aj na štátnych pozemkoch v USA – v národných parkoch – mohlo podnikať ako na súkromnej pôde. Prečo by však mali mať moc nad osudom nenahraditeľných prírodných pokladov? Pozemky patriace štátu by pre komerčné využitie mali zostať uzavreté. Cenné vedecké exempláre by sa nemali dostávať do rúk osôb, ktoré v prírode vidia iba peniaze.

Naopak, komerční zberatelia by mohli spolupracovať s vedcami a verejnosťou. Mohli by robiť prieskum pod odborným dohľadom. Jedinečné exempláre by putovali do múzeí, bežnejšie alebo nekompletné kúsky by mohli zostať predmetom obchodu.

Tak by zo skamenelín mali úžitok všetci. Nevieme však, či komerční zberatelia na taký plán pristúpia bez toho, že budú existovať zákony, ktoré ich k tomu prinútia. Vedci, pedagógovia a medzinárodné spoločenstvo sa musia postaviť proti komerčnému využitiu verejných pozemkov a dožadovať sa zákonov a zmlúv, ktoré zastavia prúd cenných fosílií za hranice – fyzické i zdravého rozumu.

KEVIN PADIAN
Autor je profesorom biológie a kurátorom Múzea paleontológie pri Kalifornskej univerzite v Berkeley)
Copyright: Project Syndicate, marec 2001

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Zimný alebo letný, aký čas bude mať Slovensko

Na čo je vlastne dobrá zmena času.

Komentár Petra Schutza

Len či nebola konečnou zadávateľkou veštica

Tóthovo svedectvo o sledovaní je na úrovni nepriameho dôkazu proti Kočnerovi.

DOMOV

Posúvali mu operáciu, dal vraj lekárovi peniaze a išiel hneď

Lekár odmieta, že by od pacienta zobral peniaze za uprednostnenie.

Neprehliadnite tiež

Vedci po prvý raz objavili mikroplasty v ľudskej stolici

Ani jeden účastník výskumu nebol vegetarián, všetci jedli jedlo balené v plastoch a pili z plastových fliaš.

Podcast Zoom

Zoom: Mama a mama. Otca už myši nepotrebovali

Nový výskum experimentoval s potomkami párov rovnakého pohlavia.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  2. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  3. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  4. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  5. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  6. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  7. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  8. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  9. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  10. Dva rekordy na druhý pokus
  1. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  2. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  3. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  4. Prijatie delegácie z Kyjevskej národnej ekonomickej univerzity
  5. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  6. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  7. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  8. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  9. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  10. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 33 185
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 29 016
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 18 020
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 398
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 653
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 113
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 430
  8. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy 4 412
  9. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu 4 240
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká 4 124