Brothers in Arms: Road to Hill 30 - výnimočná vojnová akcia

Je vôbec ešte možné, aby ďalšia hra zasadená do 2. svetovej vojny zaujala šíky verných „medalistov“ a „callistov“, a vôbec priniesla niečo naozaj nové do tohto žánru? Najnovší počin od Gearboxu dokazuje, že to možné ešte stále je.

Všetko začína v rámci dobre známeho klišé. Už týždeň ubehol odo dňa D a Sgt. Matt Baker zo (neskôr slávnej) 101st výsadkovej divízie US Army, má na blížiaci sa koniec vojny vlastný názor a Francúzsko práve teraz nepovažuje za dobrý tip na dovolenku. Po chvíli sa takmer filmový dej vracia späť časom k úvodným hodinám operácie Overlord. Teda nič, čo by sme už nevideli inde. Po úvodnom oboznámení sa s ovládaním hry in natura na nás síce čakajú takmer dve desiatky nadupaných misií, ale v čom je vlastne tá sľubovaná inovatívnosť?

Základom všetkého je realita, respektíve snaha o jej stvárnenie. Kde sú tie časy, keď sa vojna glorifikovala a Hollywood spoločne s Mosfilmom nás kŕmili eposmi o láske k vlasti a hrdinoch s oceľovými črevami. To, čo najprv „postihlo“ vojnu v Kórei (MASH) a potom Vietnam (od Acopalypse Now po Platoon), zmenilo nakoniec aj pohľad na zobrazenie 2. svetovej vojny. Najprv veľmi jemne (Catch 22, Memphis Belle), ale koncom 90-tych rokov už divák dostal šupu priamo medzi oči (Saving Private Ryan). Z tohto duchovného odkazu čerpali všetky úspešné WWII FPS dneška, takže podobnosť názvu s minisériou HBO (Band of Brothers) už nie je pri Brothers in Arms (BIA)vôbec prekvapujúca. No BIA sa snažia byť ešte reálnejší než ich predchodcovia. Juh Francúzska je stvárnený tak, ako (približne) vyzeral pred 60-timi rokmi, vrátane zlovestného Hill 30. Charaktery zväčša zmyslených ústredných hrdinov sú prepracované do ešte väčšej hĺbky ako bolo doteraz v PC hrách zvykom a vzniká pocit, že šlo o skutočných ľudí. Naopak „Stoprvá“ výsadková sa dodnes vznáša z oblohy všade tam, kde demokracia, ľudské práva a predaj kolových nápojov dostávajú na frak (preto zrejme skoro stále trčia v Severnej Karolíne). Zbrane vyzerajú a obsluhujú sa tak ako pred šesťdesiatimi rokmi a absencia zameriavacieho kríža na obrazovke núti najprv pozorne zacieliť cez mieridlá. Lenže medzitým sa môžete stať neoddeliteľnou súčasťou amerického kultúrneho dedičstva, pretože aj nepriateľ bojuje o holý život a vie presne mieriť.

Ale najväčšia zmena tkvie v tom, že BIA nie sú čistou FPS akciou (Call of Duty, Medal of Honor) a nachádzajú sa niekde medzi ňou a tímovou stratégiou (Full Spectrum Warrior). Nejde tu len o koketovanie s myšlienkou „ja a môj tím, ktorý ma podrží, keď budem v najväčších sr......“ ako sme boli svedkom pri Pacific Assault. Teraz, v závislosti od misie, velíte jednému až dvom trojčlenným tímom a občas i 30 tonovému Shermanu. Vašou úlohou bude neustále pracovať s mapou a rozhodovať, kade bude najlepšie viesť útok tak, aby ste stratili čo najmenej vašich chlapcov, pretože vám prirástli k srdcu a sú ako rodní bratia. Vraj ste bezcitný charakter? Množstvo bonusov a prestrihov medzi jednotlivými misiami sa postará nielen o prísun dôležitých taktických informácii, ale aj o neustále brnkanie na vaše lepšie ja. Potom záleží len na vás, či najťažšiu a najšpinavšiu prácu vykonáte osobne, alebo ju pridelíte kamošovi Mikovi, ktorému stále dlžíte sto dolárov v pokri.

A najlepšie nakoniec. Musíte sa tu správať nielen ako skutočný veliteľ, ale predovšetkým používať vhodnú taktiku. Ak sa chcete dostať nepriateľovi na kobylku a pritom stratiť čo najmenej ľudí, musíte ho najprv „zamestnať“. V ideálnom prípade máte na to dva tímy. Prvý - palebný, vyzbrojený zväčša puškami, púta nepriateľovu pozornosť na okamžité nájdenie si vhodného úkrytu. To umožňuje útočnému tímu so samopalmi a granátmi zakrádať sa k jeho stanovisku. Beda, ak sa medzitým palebnému tímu niečo prihodí, alebo náhle prestane so streľbou. Na útok môžete zabudnúť a na útek nebude veľa času. V najideálnejšom prípade máte pod kontrolou stredný tank Sherman vyzbrojený 76 mm kanónom, ktorý síce priamo neriadite (alá Battlefield), ale môžete nasmerovať jeho pozornosť žiadaným smerom. Ak ale máte chuť a nervy, môžete obsluhovať ťažký guľomet na jeho veži. Len treba dávať pozor, keď sa Shermie nečakane otočí a vy nastavíte svoj chrbát nepriateľovi.

GRAFIKA 8 / 10
Ako už býva v poslednej dobe pri dobrých hrách dobrým zvykom, nosným kameňom je Unreal engine a snaha, aby všetko vyzeralo takmer ako naozaj. Virtuálna krajina kopíruje svoj reálny proťajšok v čase vojny, zbrane pôsobia reálnejšie snáď len pri návšteve múzea. Nechýba množstvo rôznych detailov, verná fyziognómia postáv, blur efekt, množstvo výbuchov, odrážajúce sa guľky, odlietajúce trosky, triesky a kusy kamenného múru. Nemá vôbec zmysel písať veci ako: „Tváre postáv sa mi občas zdajú príliš ploché, tupé a také nie príliš nemecké ...“, alebo „....postavy sa občas hýbu veľmi neprirodzene – najmä po zásahu pancierovou päsťou.“ Všetko síce nie je úplne over the top a určite ste už videli (alebo aspoň váš bratranec z druhého kolena) niečo oveľa lepšie, ale ako celok pôsobí grafická stránka hry výborným dojmom.

Daňou za túto „dokonalosť“ sú samozrejme hardwarové nároky, ktoré síce nemajú hviezdne požiadavky ako pri Pacific Assault, ale ak si potrpíte na dobrý frame rate a vysoké detaily, považujte odporúčanú konfiguráciu za hlboko priemernú. Veľmi dôležitým faktorom je kompatibilita hry s vašou grafickou kartou.

INTERFACE 9 / 10
Menu pôsobí vizuálne rovnako príjemným dojmom ako obaja lídri WWII FPS-iek a umožňuje bezproblémové nastavenie potrebných parametrov. Kto chce, môže si tu navoliť aj chýbajúci zameriavací kríž, ktorý nie je súčasťou default nastavení.

Ovládanie jednotlivých tímov nerobí väčšie problémy ani zarytému individualistovi, všetko je postavené na intuitívnosti, využití myši a jednej klávesy. Inu filozofia one-touch-squad-control si začína rýchlo raziť cestu do herného biznisu. Dobrou pomôckou sú ikony informujúce pomocou zmeny farieb schopnosť protivníka opätovať presnú paľbu v závislosti od intenzity vašej streľby na neho. Naopak zobrazovanie zdravia, hlavne vášho, v podstate chýba. Skvelou vecou je "situational awareness view", čiže mapa zobrazujúca územie, cez ktoré ste už prešli, rozmiestnenie vašich a protivníkových jednotiek – ale len tých, s ktorými ste práve v bojovom kontakte. Tento náhľad vždy pozastaví hru a vy môžete v kľude dumať ako a hlavne kade ďalej.

HRATEĽNOSŤ 9 / 10
To svoje si tu môžu nájsť tak vyznávači čistej akcie, ako aj izboví stratégovia. Záleží len na vás, k čomu sa viac prikloníte. Nemôžete síce ovplyvniť, aké jednotky dostanete pod svoju kontrolu a čím budú vyzbrojené, ale je len na vás ako prechytračiť Nemca. Misie nie sú až tak silne naskriptované ako u konkurencie, vždy máte na výber viacero možností.

K dispozícii sú všetky hlavné zbrane tej doby: karabína M1A1, útočná puška MP44, samopaly Thompson a MP40, pištole Colt 1911 a Mauser, americké polpalcové guľomety, nemecké MG42 a mnoho ďalších. S výnimkou granátov môžete zdvihnúť zo zeme a použiť aj tie nemecké. Práve hádzanie granátov, okrem ich permanentného nedostatku, si vyžaduje cvik. Zo začiatku môže ich použitie priniesť rozpačité dojmy i výsledky. Najmä ak sa vám vrátia naspäť.

Nenájdete tu quick save, jeho funkciu nahradili checkpointy, v takejto hre je to ale skôr plus. Pri opakovaných neúspechoch v niektorej časti vám hra veľkodušne ponúkne prinavrátenie zdravia a padlých spolubojovníkov. K takémuto zmŕtvychvstaniu pravidelne dochádza aj po načítaní každej novej misie, čo trošku narúša pôvodný zámer vcítiť sa do kože veliteľa, ktorý občas musí niekoho síce nerád, ale obetovať. No azda jediným veľkým nedostatkom je absencia plazenia. Môžete sa síce skrčiť, ale zaorať ksichtom do blata ani za...

MULTIPLAYER 9 / 10
Originálny multiplayer ponúka 10 kvalitných máp pre 2 až 4 hráčov, ktorí musia splniť konkrétne úlohy. Aby sa tak stalo, každý hráč ovláda jeden až dva tímy. Opäť je k dispozícii situational awareness view, tentokrát ale hru nestopne, len spomalí (čo sa mi zdá férovejšie). V prípade, že vaša postava zahynie, prevtelíte sa do ďalšieho člena tímu. Chýbajúci kooperačný mód supluje našťastie výborná AI.

ZVUKOVÉ EFEKTY 9 / 10
Akákoľvek simulácia boja stojí a padá na autentickom ozvučení. V BIA žiaden pád rozhodne nehrozí, zvukové efekty sú jednoducho výborné a výrazne sa podieľajú na vykreslení príslušnej atmosféry. Tak ako pri iných prvoligových akciách súčasnosti, ani tu nechýbajú miestami až príliš drsné hlášky. Mladšie ročníky môžu svojím rodičom tvrdiť, že sú predsa v dvoch svetových jazykoch (a ich slovník už aj tak predsa utrpel najťažšie rany na základnej škole). Horšie bude podobná výhovorka zaberať o pár týždňov, pre bratov sa práve pripravuje patch s češtinou.

HUDBA 8 / 10
Počas hry sa s ňou nestretnete. Zámerne. Tam atmosféru dostatočne dokresľuje štekot guľometov, výbuchy a nárek ranených. Hudobné motívy sa objavujú len v menu a v prestrihoch. Soundtrack síce nie je rozsiahly, ale určite má svoje kvality. Svoje by o tom vedel povedať Pražský symfonický orchester.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 9 / 10
Vzhľadom na pokročilú AI sa nemusíte neustále strachovať, či vaši "screaming eagles" neotŕčajú niekde na obdiv prilbu aj s hlavou. Pokiaľ im nedáte konkrétny príkaz, nerozutekajú sa, ani si nedajú pohov, jednoducho sa len držia pri vás, opätujú paľbu a snažia sa prežiť. Nepriateľ tiež bezhlavo neútočí a pokiaľ musí a môže, rýchlo zmení taktiku. Nájde sa tu ale aj pár bugov, občas predsa len vaše družstvo niekde „zmrzne“ a nechá sa zbytočne postrieľať, alebo sa k svojmu cieľu vydá cestou, ktorú nepovažujete za práve najlepšiu.

Samotná náročnosť hry samozrejme závisí od zvolených nastavení, ale netreba to hneď na začiatku zbytočne preháňať. Už len absencia zameriavacieho kríža a dôraz tvorcov na realistické správanie sa zbraní, pôsobí veľmi stresujúco. Mimochodom, pri čím vyššej náročnosti misiu splníte, tým viac bonusov vás čaká na jej konci, takže hra sa tak rýchlo neomrzí.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9 / 10
Brothers in Arms: Road to Hill 30 sú dôkazom, že sa dá prísť s niečím novým a zaujímavým aj v oblasti, ktorá bola za posledné roky spracovaná v rôznych formách až príliš často, a kde presadiť čosi iné než len čistú akciu, býva niekedy neprekonateľným problémom (najmä ak chýba dobrý multiplayer a jednoduché ovládanie). Pokiaľ ste fanúšikom hier odohrávajúcich sa počas posledného celosvetového konfliktu, určite by ste nemali práve túto obísť bez povšimnutia. BIA majú šancu uspieť tam, kde iní (Hidden & Dangerous 2) bolestne zlyhali a osloviť masové publikum. Navyše sa začínajú šíriť reči o pokračovaní, snáď v podobe operácie Market Garden (zrejme s podtitulom „Damned Far Bridge“ :), alebo nemeckej ofenzívy v Ardenách („Bloody Winter“). Ale kým sa tak stane, užite si túto impresívnu Road To Hell.

Autor: Roman Konečný