E-magazíny - anomália či budúcnosť žurnalistiky?

Nešuští, nevonia, nepredá vám ho žiadna milá pani v novinovom stánku - nedá sa dokonca ani chytiť do rúk. Jeho autori neuzatvárajú zmluvy s tlačiarňou a netrápia sa s distribúciou, napriek tomu majú šancu, že ich články budú denne čítať desaťtisíce. Každý ich prešľap podlieha nemilosrdnej kritike čitateľov. Mnohé žijú z vlastného presvedčenia o svojej dôležitosti, iné pričuchnú k reálnym peniazom v podobe reklamy. Internetové časopisy, spravodajské servery a e-magazíny. Formát menšiny alebo budúca forma mainstreamovej žurnalistiky?

Server Bikemagazin.sk je už päť rokov najnavštevovanejším slovenským webom o cyklistike. Je príkladom malého špecializovaného média, ktoré by nedokázalo existovať inde než na internete. Jeho traja autori sa snažia prinášať aktuálne spravodajstvo zo sveta cyklistiky približne pre 800 pravidelných čitateľov - navštevujú súťaže, predstavujú technologické novinky. Ich náklady a námaha nikdy nebudú odmenené ziskom, aj keď reklamu vypredávajú často i na rok dopredu. Tvorca a zakladateľ Peter Jakubík tvrdí, že ho "hore" drží najmä pocit, že vytvoril "niečo veľké". Svoju prácu, náročnú na čas a peniaze, robí jednoducho preto, lebo ho baví. "Peniaze nie sú všetko," vraví.

Server pre mladých o literatúre Amnézia.sk je úplne neziskovým projektom, príjmy nemá žiadne. Články nie sú honorované, náklady na prevádzku sa pohybujú podľa momentálnej ceny webhostingových služieb (okolo 150 korún mesačne), ku ktorej treba pripočítať už len poplatok za registráciu a prevádzkovanie domény. Šéfredaktor Milan Čupka považuje takýto typ média za schopný existencie, zároveň však uznáva, že tvoriť internetový magazín je v súčasnosti "stratovým podnikom".

Médiá podobné Amnézii sa zväčša všemožne snažia minimalizovať svoje náklady: nemajú nielen sadzačov či grafikov, ale ani korektorov alebo programátorov - svoju činnosť obmedzujú na písanie článkov a ich publikovanie na internete. Takýto úsporný model im potom umožňuje fungovať iba s miernou stratou, ktorá im neprekáža, keďže ide v prvom rade o ich záľubu.

Martin Drobný, vydavateľ časopisu PC Revue, ktorý prevádzkuje aj internetový server Itnews.sk, tvrdí, že existencia podobných médií je z dlhodobého hľadiska neudržateľná. "Projekty, ktoré sa robia z nadšenia, nemajú šancu na prežitie. Ich prevádzkovatelia sa časom unavia a nevládzu ich dotovať z iných činností."

Šéfredaktor občianskeho servera Changenet.sk Norbert Brázda má opačný názor. Tvrdí, že "médiá by nemali byť strojmi na peniaze" a "súčasná situácia rozhodne nie je prekážkou pre vznik nových".

Šéfredaktor spravodajského servera Inet.sk Peter Polakovič mu oponuje - upozorňuje, že pri vzniku každého nového média "treba peniaze a kopec času". Jeho vlastné médium sa mu z červených čísel nakoniec po rokoch práce podarilo vymaniť iba preto, že "naozaj veľmi chceli a mali čas na budovanie obsahu".

Internetové médiá verzus tlač

"Internetová redakcia má v sebe prvky iných médií. Pravdepodobne najviac sa práca podobá tej, ako ju poznáme pri tlači. Rozdiel je hlavne v aktuálnosti (spravodajstvo sa zjaví na stránkach hneď) a v hutnosti textu," tvrdí Milan Csaplár, konateľ slovenskej pobočky vydavateľstva Computer Press.

Články na internete by mali byť skôr kratšie, keďže čítaniu na monitore čitatelia venujú menej času. Milan Čupka si myslí, že práve tento aspekt často vedie médiá k tomu, aby sa snažili "upútať na prvý pohľad". E-magazíny majú podľa neho pritom najmä "výhodu v možnosti okamžitej aktualizácie, lepšej interaktivity vďaka diskusiám pod článkami ako aj v ďalších možnostiach internetu - odkazovanie na podobné články a webové stránky, video, audio ukážky a podobne".

"Z ekonomického hľadiska majú internetové médiá nižšie náklady (žiaden papier, tlač, distribúcia), ale o to problematickejšie je to s príjmami," domnieva sa Norbert Brázda. "Zaplatiť desať korún za noviny alebo rovnakú sumu za prístup k plateným článkom nie je to isté. Rozdiel v potenciále oboch typov pre manipuláciu a komunikáciu je zrejmý," dodáva.

Väčšina internetových novinárov sa zhoduje, že ich najväčším problémom je nedostatok reklamy. "Líder (Zoznam.sk) má polovicu trhu, niekoľko portálov zameraných na vyhľadávanie tiež dokáže prežiť aj generovať aj plusové čísla," tvrdí Peter Polakovič. Na ostatné médiá potom podľa jeho slov neostáva veľa priestoru. Internet je dlhodobo podceňovaný inzerentmi, reklamné agentúry si účtujú vysoké marže , médiám sa potom z beztak malého koláča ujdú často len omrvinky.

Šéfredaktorom tiež často chýbajú schopní ľudia. Norbert Brázda tento problém dokonca považuje za ešte pálčivejší ako peniaze. "Vidím mnoho zaujímavých projektov, ktoré stoja na jednom či dvoch zapálených nadšencoch," dodáva. Roman Záhorec, šéfredaktor servera Živé.sk, tiež cíti "akútny nedostatok ľudských zdrojov", príčinu si nevie vysvetliť. Milan Csaplár vidí dôvod v zvýšených nárokoch, ktoré internet na redaktorov kladie. "Webredaktor sa, na rozdiel od tých tlačových, rozhlasových či televíznych, odlišuje väčšou skúsenosťou pri práci s novými technológiami, hutnejším prejavom, flexibilitou a lepšou organizáciou práce," tvrdí.

Pôvodného internetového obsahu je, napriek zlepšujúcej sa situácii, na Slovensku stále nedostatok. Jedným z nešvárov internetovej žurnalistiky je stále napríklad aj bezhlavé preberanie tlačových správ. "Médiá bez akejkoľvek úpravy prinášajú na svoje webové stránky neupravené tlačové správy agentúr. Na jednej strane ide o snahu čo najaktuálnejšie priniesť správu, avšak tá je v prvom rade určená k ďalšej úprave redakciám," komentuje Csaplár.

Veľkú časť internetového spravodajstva tvoria články prebraté z tlačených médií, vinu za nedostatok originálnych článkov na internete majú aj portály. "Nie je našou prvoradou snahou budovať vlastné redakcie na tvorbu unikátneho obsahu, ale snažiť sa ponúknuť používateľom široké spektrum služieb na jednom mieste," tvrdí Zuzana Trnovská, hovorkyňa portálu Zoznam.sk. Na druhej strane však priznáva, že "ľudia si na internete zvykli aj čítať, a preto im portál popri iných službách chce v budúcnosti ponúknuť aj "služby magazínového a spravodajského typu". Atlas.sk považuje boj služby verzus obsah za vyrovnanú partiu, "pre udržanie záujmu návštevníkov považujeme obe tieto zložky za potrebné", dodávajú jeho predstavitelia. Nový spravodajský server v dohľadnom čase nechystajú.

Všeobecne sa však v nasledujúcich rokoch očakáva vzostup kvality internetového obsahu. Dôvodom má byť zväčšujúca sa penetrácia internetu a z toho vyplývajúci prílev reklamy.

Autor: TOMÁŠ ULEJ