FOTO - ARCHÍV
Všetky kontinenty vtedy zotrvávali v jednom celku, splynuté do superkontinentu Pangea.
Bola to doba špecializácie morskej fauny. Na súši sa začala karbonským typom flóry, postupne však nastupovali modernejšie typy rastlín, ktoré kolonizovali novú súš, podľa toho, ako klesala úroveň morskej hladiny a ustupovali močiare. Počas permu sa na súši dobre darilo hmyzu, obojživelníkom, plazom a therapsidom (predpokladaní predchodcovia cicavcov).
Ale na konci permu sa odohralo čosi katastrofálne. Na začiatku triasu, prvého útvaru druhohôr, bola zjavne podoba pozemského života oveľa fádnejšia. Rozmedzie permu a triasu bolo scénou najhoršieho masového vymierania organizmov v histórii pozemského života: podľa všetkého vtedy zmizlo vyše 95 percent všetkých druhov a aj mnoho čeľadí, rádov a dokonca tried. Tie, ktoré prežili, dlho sa spamätávali.
V minulosti prevládali pozemské vysvetlenia tejto katastrofy – napríklad ústup oceánov alebo rozsiahly vulkanizmus. Mnohí vedci však na báze fosílneho záznamu usudzujú, že priebeh katastrofy bol pomerne rýchly. Vychádzajú pritom najmä z výskumov morských sedimentov, ktoré sa dnes nachádzajú na súši v Číne. Navyše sa v nich našli aj isté geologické dôkazy, že na povrch Zeme vtedy dopadlo vesmírne teleso. Permsko-triasové vymieranie by podľa toho mali na svedomí klimatické následky takéhoto impaktu.
Ďalšiu podporu relatívne krátkeho trvania katastrofy na rozhraní permu a triasu teraz prinášajú geológovia a paleontológovia Roger Smith zo South African Museum v Kapskom Meste (JAR) a Peter Ward z University of Washington v Seattle (USA). Sústredili sa na zatiaľ neveľmi dobre preskúmané rozhranie perm-trias vo fosílnom zázname suchozemskej fauny a flóry. Poslúžili im k tomu dobre zachované náplavové sedimenty v panve Karoo, ktorá je dnes suchou, polopúštnou krovinatou krajinou v strede Juhoafrickej republiky.
Konkrétne si na podrobnú analýzu vybrali fosílny záznam stavovcov. Sústredili 101 identifikovateľných fosílií stavovcov z 52 jasne rozlíšených vrstiev, prekrývajúcich rozhranie perm-trias. Vyšli pritom zo svojej vlani uverejnenej analýzy, že v panve Karoo vtedy došlo k prudkej zmene klímy nástupom sucha. Ráz tamojšej krajiny sa zmenil z vlhkej, často zaplavovanej na suchú, menej často zaplavovanú. Rieky už neboli meandrovité, ale tiekli priamo, viacerými, viac-menej paralelnými korytami. Smith a Ward to teraz doložili aj rozborom fosílií stavovcov. Fauna sa vtedy celkovo zmenila na odolnejšiu proti suchu. Pritom to trvalo relatívne krátko – nanajvýš 50 000 rokov, rozhodne nie milióny rokov, ako si predtým vedci o vymieraní perm-trias mysleli.
(5D)
