Masové vymieranie na prelome permu a triasu bolo bleskové

Juhoafricko-americká dvojica geológov a paleontológov predložila nové dôkazy o tom, že katastrofický jav na rozhraní druhohôr a treťohôr, najhoršie masové vymieranie organizmov v histórii Zeme, prebehol relatívne rýchlo. Perm je posledný útvar prvohôr.


FOTO - ARCHÍV



Všetky kontinenty vtedy zotrvávali v jednom celku, splynuté do superkontinentu Pangea.

Bola to doba špecializácie morskej fauny. Na súši sa začala karbonským typom flóry, postupne však nastupovali modernejšie typy rastlín, ktoré kolonizovali novú súš, podľa toho, ako klesala úroveň morskej hladiny a ustupovali močiare. Počas permu sa na súši dobre darilo hmyzu, obojživelníkom, plazom a therapsidom (predpokladaní predchodcovia cicavcov).

Ale na konci permu sa odohralo čosi katastrofálne. Na začiatku triasu, prvého útvaru druhohôr, bola zjavne podoba pozemského života oveľa fádnejšia. Rozmedzie permu a triasu bolo scénou najhoršieho masového vymierania organizmov v histórii pozemského života: podľa všetkého vtedy zmizlo vyše 95 percent všetkých druhov a aj mnoho čeľadí, rádov a dokonca tried. Tie, ktoré prežili, dlho sa spamätávali.

V minulosti prevládali pozemské vysvetlenia tejto katastrofy – napríklad ústup oceánov alebo rozsiahly vulkanizmus. Mnohí vedci však na báze fosílneho záznamu usudzujú, že priebeh katastrofy bol pomerne rýchly. Vychádzajú pritom najmä z výskumov morských sedimentov, ktoré sa dnes nachádzajú na súši v Číne. Navyše sa v nich našli aj isté geologické dôkazy, že na povrch Zeme vtedy dopadlo vesmírne teleso. Permsko-triasové vymieranie by podľa toho mali na svedomí klimatické následky takéhoto impaktu.

Ďalšiu podporu relatívne krátkeho trvania katastrofy na rozhraní permu a triasu teraz prinášajú geológovia a paleontológovia Roger Smith zo South African Museum v Kapskom Meste (JAR) a Peter Ward z University of Washington v Seattle (USA). Sústredili sa na zatiaľ neveľmi dobre preskúmané rozhranie perm-trias vo fosílnom zázname suchozemskej fauny a flóry. Poslúžili im k tomu dobre zachované náplavové sedimenty v panve Karoo, ktorá je dnes suchou, polopúštnou krovinatou krajinou v strede Juhoafrickej republiky.

Konkrétne si na podrobnú analýzu vybrali fosílny záznam stavovcov. Sústredili 101 identifikovateľných fosílií stavovcov z 52 jasne rozlíšených vrstiev, prekrývajúcich rozhranie perm-trias. Vyšli pritom zo svojej vlani uverejnenej analýzy, že v panve Karoo vtedy došlo k prudkej zmene klímy nástupom sucha. Ráz tamojšej krajiny sa zmenil z vlhkej, často zaplavovanej na suchú, menej často zaplavovanú. Rieky už neboli meandrovité, ale tiekli priamo, viacerými, viac-menej paralelnými korytami. Smith a Ward to teraz doložili aj rozborom fosílií stavovcov. Fauna sa vtedy celkovo zmenila na odolnejšiu proti suchu. Pritom to trvalo relatívne krátko – nanajvýš 50 000 rokov, rozhodne nie milióny rokov, ako si predtým vedci o vymieraní perm-trias mysleli.

(5D)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci a Švédi čistia Európu od slovenských zbraní

Poliaci rozbili gang pašujúci slovenské zbrane, Švédi na prípade stále pracujú.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  2. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  3. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  4. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  5. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  6. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  7. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  8. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  9. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  10. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 348
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 101
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 991
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 568
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 746
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 459
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 194
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 682
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 280
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 660

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop