vity.
Kostelecky ho opísal ako "trblietanie vektorov vždy prítomných v prázdnom priestore" a prirovnal k vlnám, šíriacim sa pri vetre obilným poľom. To sa veľmi líši od existujúcich teórií svetla, ktoré predpokladajú, že priestor nemá smer a že vlastnosti svetla vyplývajú zo základnej symetrie prírody.
"Krása prírody je rafinovanejšia ako dokonalá symetria," hovorí Kostelecky.
Nový opis svetla platí v prázdnom priestore i v prítomnosti gravitácie. Možno ho testovať v rôznych experimentoch, skúmajúcich vlastnosti svetla a jeho interakcie s hmotou a gravitáciou. Malé, ale merateľné rozdiely predpovedí klasického a nového ponímania svetla by sa mali prejaviť v asymetriách vlastností istých častíc a ich antičastíc, ako aj v ich cyklických zmenách s rotáciou Zeme.
Ide o experimenty s veľkými urýchľovačmi častíc, ale aj so "stolovými" atómovými hodinami a rezonančnými dutinami. Niektoré už prebiehajú. Takže uvidíme. Ako povedal Goethe: "Sivá je teória a iba strom žitia sa zelená." (urb)