A takto umelec zrekonštruoval pravdepodobný vzhľad planéty TrES-1, pozorovanej sponad ohnivého povrchu jej hviezdy. FOTO - NASA, H-S CFA |
Spitzer a zákryty planét
Mimoslnečné planéty dosiaľ astronómovia pozorovali nepriamo. Predovšetkým na základe ich, hoci nepatrného, ale predsa len merateľného gravitačného vplyvu na materskú hviezdu pri jej obehu okolo spoločného ťažiska sústavy. Spôsobujú ním, že sa pohybujúca hviezda trochu kolíše. V malom počte prípadov vtedy, keď pri obehu z nášho pohľadu opakovane zakrývajú svetlo materskej hviezdy - opäť v nepatrnom, ale merateľnom rozsahu.
Oba tímy pozorovali detektormi na palube Spitzerovho kozmického ďalekohľadu NASA, ktorý sleduje vesmír v oblasti infračerveného žiarenia. Využili druhú zo spomenutých metód, lebo obidve ich cieľové planéty sa z pozemskej perspektívy nachádzajú občas pred a občas za hviezdou. Keď je planéta pri takzvanom primárnom zákryte pred hviezdou, blokuje časť jej svetla. Keď je pri sekundárnom za ňou, kombinované svetlo ich sústavy tiež zoslabne, lebo hviezda zasa blokuje svetlo planéty. Práve pozorovaním tohto sekundárneho zákrytu vedci dokázali vyčleniť slabučké svetlo planéty z mohutnej žiary materskej hviezdy.
Teplo sa nestratí
Tím Davida Charbonneaua z Harvard-Smithsonovho strediska pre astrofyziku pozoroval kamerou IRAC mimoslnečnú planétu TrES-1 (vzdialená 489 svetelných rokov). Táto infračervená kamera im umožnila rozlíšiť signály oboch telies (kamery, ktoré registrujú bežné svetlo, to pri zákrytoch planéty hviezdou nedokážu). V bežnom svetle totiž hviezda prežiari túto planétu 10 000-krát. V infračervenom svetle - čiže teple - však iba 400-krát, takže sa už dajú rozlíšiť.
TrES-1 patrí medzi takzvaných "horúcich Jupiterov". Rozmermi a hmotnosťou je totiž v kategórii najväčšej planéty slnečnej sústavy, no okolo svojej hviezdy obieha oveľa bližšie, vo vzdialenosti iba čosi nad šesť miliónov kilometrov (obežná vzdialenosť Jupitera okolo Slnka prevyšuje 700 miliónov kilometrov) a preto nie je chladná, ale horúca (jej povrch má vyše 700 stupňov Celzia). Charbonneauov tím, ktorý svoje výsledky uverejní v júni v časopise The Astrophysical Journal, zistil, že TrES-1 pohlcuje takmer 70 percent žiarenia svetla svojej hviezdy. Vedci potvrdili, že sa okolo nej pohybuje po vysoko kruhovej dráhe.
Sám Jupiter v poli
"Horúcim Jupiterom" je aj planéta HD 209458b (vzdialená 155 svetelných rokov). Pozoroval ju Drake Deming z Goddardovho strediska pre kozmické lety NASA s kolegami. Výsledky oznámili v najnovšom online vydaní časopisu Nature.
Títo bádatelia si z prístrojového vybavenia Spitzera zvolili mnohokanálový infračervený detektor MIPS. HD 209458b je 1,35-krát väčšia ako Jupiter, no okolo materskej hviezdy obieha vyše 20-krát bližšie ako on okolo Slnka. Na svoju hmotnosť má HD 209458b pomerne veľké rozmery. Predpokladalo sa, že to svojimi gravitačnými účinkami spôsobuje druhá, zatiaľ neviditeľná planéta v jej blízkosti. To nové pozorovania vyvrátili. Planéta je "nafúknutá" preto, lebo ju žiarením intenzívne zohrieva materská hviezda. Až na 850 stupňov Celzia, pričom väčšinu hviezdneho žiarenia pohlcuje vodná para v jej atmosfére. HD 209458b je tak po revízii pomerov pri svojej hviezde sama, aspoň podľa nás.
Podobné pozorovania otvárajú novú éru výskumu mimoslnečných planét. Hoci iba tých z kategórie Jupiterov, či už "horúcich", alebo "chladných". Na zachytenie planét zemského typu zatiaľ citlivosť našich prístrojov nestačí. Už sa na tom však pracuje.
ZDENůK URBAN
Umelecká vízia Spitzerovho ďalekohľadu. |
