Vtáčia chrípka sa podpísala vlani v októbri aj pod úmrtie niekoľkých desiatok tigrov v zoo v thajskom meste Tak. Tigre totiž kŕmia surovými kurencami. FOTO - ČTK/AP |
Predstavitelia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) aj šéfovia špičkového Strediska na kontrolu a prevenciu ochorení z Atlanty hovoria: vtáčia chrípka z juhovýchodnej Ázie môže ohroziť desiatky miliónov ľudí na celom svete. Prečo?
Dva dôvody
Dôvody na tvrdenie odborníkov sú v podstate dva. Prvý nie je ani tak odborný, ako skôr pocitový. Veľké chrípkové epidémie sa totiž objavujú vždy znova a znova. Epidémie globálnych rozmerov (pandémie) zasiahli svet v rokoch 1918, 1957 a 1968. Vedci teda podvedome očakávajú, že už onedlho musí prísť ďalšia.
Druhý dôvod je úplne racionálny. Vírus vtáčej chrípky, označovaný skratkou H5N1, vedci zachytili už v roku 1961 a odvtedy sa neustále vyvíja. V roku 1997 ukázal zuby v Hongkongu. Nakazilo sa ním osemnásť ľudí, šesť z nich zomrelo.
Vírus vždy na nejaký čas zmizne, aby sa potom zasa v krajinách juhovýchodnej Ázie vynoril. Nepomohlo ani vybitie stoviek miliónov kusov hydiny v zasiahnutých regiónoch. Vírus pravdepodobne prežíva v divokých vtákoch v prírode.
Zatiaľ asi päťdesiat obetí
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie vírus zatiaľ zabil okolo päťdesiat osôb. Zomreli následkom dýchacieho zlyhania, zápalu pľúc či zápalu mozgu. Niektoré prípady však mohli uniknúť štatistike preto, že lekári ochorenie správne nediagnostikovali a nenahlásili.
Už to je samozrejme tragédia, no nie až taká veľká. Prečo sa teda zdravotníci obávajú oveľa väčších dosahov?
Vznik pandémie vyžaduje splnenie troch základných podmienok. Sú nimi rozsiahle rozšírenie nebezpečného vírusu medzi zvieratami, v ktorých mutuje, ďalej schopnosť vírusu nakaziť ľudí a ohroziť ich život, a nakoniec premena vírusu do podoby, ktorá umožňuje účinný prenos priamo medzi ľuďmi.
Keď sa stretne vírus s vírusom
Vtáčia chrípka bezpochyby spĺňa prvé dva body. Priamym nakazením jedného človeka od druhého sa však zatiaľ takmer neprenáša. Človek môže ochorieť po vdýchnutí živého vírusu pri starostlivosti o hydinu alebo pri spracúvaní jej surového mäsa. Tepelná úprava pokrmu vírus zničí. Existuje však len pár prípadov pravdepodobného prenosu priamo medzi ľuďmi.
To sa môže zmeniť. Asi vtedy, keď sa vo vhodnom čase stretne vtáčí vírus v ľudskom tele s ľudským chrípkovým vírusom. Ak si oba typy vírusov vymenia svoj genetický materiál, môže vzniknúť kríženec so schopnosťou ľahko napádať ľudské bunky.
Posledné výskumy dokazujú, že vírus sa prispôsobil iným cicavcom a začína účinne vyvolávať ochorenie u mačiek a prasiat.
Je to iba otázka času
Napriek tomu Svetová zdravotnícka organizácia počíta aj s tým, že tým stále očakávaným štartérom pandémie sa nemusí stať práve vírus vtáčej chrípky, ale nejaký iný, ktorý sa ešte iba rodí.
"Niet pochýb, že je iba otázkou času, kedy chrípková pandémia udrie," povedal riaditeľ WHO Lee Jong-wook denníku Financial Times. "Nik nemôže vedieť, aká zlá bude. Nemôžeme však byť optimisti."
Podľa expertov WHO by ďalšia chrípková pandémia mohla zabiť osem miliónov ľudí. O ďalších tridsať miliónov by sa museli starať zdravotníci v nemocniciach.
Do týchto odhadov sa premieta fakt, že v dnešnej dobe rýchleho cestovania medzi krajinami i medzi kontinentmi sa vírusy môžu šíriť rýchlejšie ako v minulosti. Na druhej strane už existujú protivírusové lieky (predovšetkým oseltamavir a zanamavir), ktoré obmedzujú šírenie chrípkových vírusov. K dispozícii sú aj antibiotiká, ktoré síce proti vírusom nezaberajú, ale aspoň zabránia, aby sa v organizme oslabenom chrípkou ešte množili baktérie.
Problémom je preventívne očkovanie. Na to sa používajú skutočné vírusy, usmrtené alebo oslabené chemikáliami či ožarovaním. Príprava chrípkovej vakcíny však obyčajne trvá šesť až deväť mesiacov.
Pri odlišnej ľudskej vakcíne proti súčasnej podobe vírusu vtáčej chrípky H5N1 sa len teraz dostali do prvej fázy klinických testov.
WHO je pripravená, svet nie
Svet teda nie je a vlastne ani nemôže byť úplne pripravený na prípadnú novú chrípkovú pandémiu. Kto je pripravený, je Svetová zdravotnícka organizácia. V podzemí ústredia WHO v Ženeve je supermoderné riadiace stredisko na koordináciu medicínskych aktivít v prípade núdze. Sú v ňom obrovské plazmové obrazovky, satelitné telefonické spojenie, výkonné počítače. Naposledy tu mali pohotovosť na prelome tohto roku po vlne tsunami v juhovýchodnej Ázii, keď pomáhali plánovať aktivity proti vzniku možných epidémií.
Nabudúce tu možno zdravotnícki koordinátori zasadnú, keď neustále mutácie premenia niektorý chrípkový vírus na nového zabijaka. JOSEF TUČEK
(autor je redaktor českých Hospodárskych novín)
