l Tím Fetaha Benabida z Bathskej univerzity (Veľká Británia) naplnil duté optické vlákna s "plástovitým" stredom plynmi ako vodík a acetylén, aby vznikli plynné bunky. Svetlo vedú lepšie ako tuhé kryštály. Laserové zariadenia na tomto základe budú menšie a efektívnejšie.
l Jeffrey McGuire z Oceánografickej inštitúcie vo Woods Hole (USA) s kolegami zistil pri zlomoch vo východnom Tichomorí, že malé zemetrasenia možno odlíšiť od seizmického pozadia a využiť na predpoveď veľkých, nad magnitúdom 5,4. Ak to platí na iných zlomoch.
l Tím Kennetha Sassena z Aljašskej univerzity (USA) zistil, že prachové búrky v Ázii vytvorili začiatkom roku 2004 nad Aljaškou ľadové oblaky pri nezvyčajne vysokej teplote.
l Tím Christiana Frankenberga z Heidelberskej univerzity (Nemecko) zmapoval satelitom Envisat rozloženie metánu, druhého "skleníkovo najsilnejšieho" plynu v ovzduší. Odhalili jeho prekvapujúco vysoký obsah nad tropickými dažďovými pralesmi a nové prírodné zdroje.
l Michael Kaspari z Oklahomskej univerzity (USA) zistil analýzou 665 mravčích kolónií v 49 ekosystémoch Severnej a Južnej Ameriky, že otepľovanie klímy zväčší kolónie, ale zmenší telá robotníčok (na obrázku je "pohľad do mravčej tváre" z jednej zo skúmaných oblastí).
l Podľa tímu Richarda Pancosta z Bristolskej univerzity (Veľká Británia) prebehla veľká katastrofa, ktorá pred asi 250 miliónmi rokov vyhladila 95 percent všetkej morskej fauny na Zemi, minimálne v dvoch fázach. Vypovedajú o tom stopy expanzií mikróbov v južnej Číne.
l Shawn Zack z Univerzity Johnsa Hopkinsa (USA) s kolegami preukázal novo nájdenými fosíliami zo Severnej Ameriky, že tenkonožcovití, Macroscelidae, skupina asi 15 druhov malých cicavcov, ktorí dnes žijú výlučne v Afrike (príbuzní slonov), sa nevyvinuli iba tam.
l Podľa tímu Michaela Coyna z Harvardovej univerzity (USA) unikajú baktérie z rodu Bacteroides, najhojnejšie v ľudskom čreve, imunitným bunkám tak, že sa "zabalia" do molekúl cukru L-fukózy, ktorý sa bežne vyskytuje na povrchu buniek črevnej výstelky.
l Joel Glover z Univerzity v Osle (Nórsko) s kolegami preukázal, že ľudské dospelé kmeňové bunky z kostnej drene, ktoré sa bežne diferencujú na krvinky, zvládnu aj premenu na neuróny.
l Podľa J. Zhanga z Michiganskej univerzity (USA) máme 4 gény súvisiace s receptormi feromónov (látky pachovej komunikácie), psy 8, potkany 102 a myši až 187. Očividne sa nám také gény od čias spoločných predkov s hlodavcami "vypli" alebo preorientovali.
