Pre slony, pohybujúce sa po veľkých rozlohách africkej stepi v premenlivých sociálnych zoskupeniach, je zvuková komunikácia mimoriadne dôležitá. FOTO - ARCHÍV |
O inteligencii a najmä pamäti slonov nepochybuje nik. No vedcov trochu prekvapilo, keď zistili, že aj slony patria k živočíchom, ktoré dokážu reprodukovať počuté. Lebo práve to v najnovšom čísle časopisu Nature oznámila Joyce Pooleová z Amboselijskej spoločnosti pre výskum slonov v Keni s tromi kolegami z USA a Rakúska. Monitorovali zvukové prejavy dvoch afrických stepných slonov (Loxodonta africana).
V prvom prípade išlo o Mlaiku, desaťročnú dospievajúcu samicu. Žije v poloskrotenej čriede sloních sirôt v kenskom Národnom parku Tsavo. Z jej nočného stanoviska, ktoré leží asi tri kilometre od diaľnice z Nairobi do Mombasy, občas začuť trúbenie nákladných áut. Vedci zaznamenali, že Mlaika ho veľmi presne imituje. Najmä v rozpätí niekoľkých hodín po západe slnka, čo je v prostredí africkej stepi ideálny čas na šírenie nízkofrekvenčného zvukového signálu. Navyše pri tom vychádza nie z práve začutého trúbenia nákladiakov, ale z dlhodobo zovšeobecnených odpočutých vlastností trúbenia týchto áut.
Druhý prípad imitácie zvuku africkým slonom sa týka 23-ročného samca Calimera. Ten však nevenoval pozornosť nákladiakom, ale nežnému sloniemu pohlaviu. Plných 18 rokov totiž strávil v spoločnosti dvoch ázijských sloníc (Elephas maximus) v zoo vo švajčiarskom Bazileji. Ázijské slony vydávajú príznačné cvrlikavé zvuky. Pri afrických divých slonoch ich nikdy nezaregistrovali. No práve tieto zvuky sa Calimero naučil imitovať a opäť veľmi verne. Venuje sa tomu tak intenzívne, že zriedka vydáva akékoľvek iné zvuky.
Slony žijú v spoločenstvách, pre ktoré je príznačná neustála reorganizácia. Rozchádzajú sa a opäť schádzajú. V takýchto meniacich sa sociálnych prostrediach je zvuková komunikácia veľmi dôležitá. Jedinec musí mať svoje špecifické volanie, aby ho ostatné slony spoznali. A je výhodné, ak vie imitovať iné slony, aby dal najavo, že ich volanie spoznal zasa on. Vedci to dosiaľ predpokladali v prípadoch primátov, vtákov, netopierov a morských cicavcov.
