SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Bioterorizmus nie je výmyslom arabského sveta

Bioterorizmus sa v posledných rokoch stal strašiakom. Výroba biologickej zbrane je často veľmi jednoduchá a lacná. Preto sa teoreticky môžete stať efektívnym nástrojom vojny najmä chudobných národov proti bohatým krajinám.

Spóry antraxu. FOTO - ARCHÍV

Bioterorizmus sa v posledných rokoch stal strašiakom. Výroba biologickej zbrane je často veľmi jednoduchá a lacná. Preto sa teoreticky môžete stať efektívnym nástrojom vojny najmä chudobných národov proti bohatým krajinám.

O čom svedčia dejiny

Dejiny biologickej vojny však svedčia o tom, že bioterorizmus nie je originálnym výmyslom arabského sveta ani novodobých siekt. Je rovnako starý, ako praktická skúsenosť ľudstva s prírodnými jedmi alebo s tým, že niektoré smrteľné choroby možno veľmi ľahko preniesť z človeka na človeka. Navyše vyspelé štáty desaťročia legalizovali laboratórny výskum potenciálnych biologických zbraní v mene vlastnej "bezpečnostnej stratégie", Československo nevynímajúc.

Zo stredovekých kroník sa dozvedáme, že už v roku 1346 Tatári použili doslova biologické strely, keď do obliehaného mesta Kaffa na Kryme katapultovali mŕtvoly ľudí, ktorí zomreli na mor. V 18. storočí použili britské jednotky pri hubení severoamerických Indiánov plachty kontaminované vírusom pravých kiahní. V tridsiatych rokoch 20. storočia použili zase Japonci na území Číny morom nakazené blchy.

Jednoduchá matematika

Optimálna biologická zbraň by mala spĺňať sedem vlastností: po jej použití zostáva výsledok stále ten istý, je nákazlivá už v minimálnych dávkach, inkubačný čas je krátky a vypočítateľný, diagnostika vzniknutého ochorenia je ťažká alebo nemožná, v prirodzenom prostredí ju nemožno identifikovať, dá sa skladovať a použiť v zbrani.

Mnohé štáty pracovali desaťročia na výrobe biologických zbraní, ktoré navyše museli spĺňať ešte ďalšie kritériá, napríklad podmienku, aby potenciálna cieľová populácia mala nízku alebo žiadnu prirodzenú imunitu, zatiaľ čo agresor by mal mať možnosť protiopatrení, napríklad v podobe vakcinácie.

Ricín v špici dáždnika

Pri zavraždení bulharského disidenta Georgiho Markova v Londýne v roku 1978 použili východné tajné služby ricín v špici dáždnika, ktorým ho "omylom" pichli na ulici. Ricín možno upraviť do kryštalickej alebo lyofilizovanej práškovej formy, prípadne do aerosólovej. Vo vonkajšom prostredí je stabilný a dlhší čas zostáva nezmenený. Je veľmi toxický pre všetky bunky.

Ak sa dostane do organizmu, väčšinou sa za 4-8 hodín prejaví celková slabosť s horúčkou a suchým kašľom, ktorá o niekoľko hodín vyústi do ťažkého pľúcneho edému. Môžu sa objaviť aj bolesti na hrudníku, ktoré pripomínajú angínu pectoris. Následne začne zlyhávať srdce, takže otrava ricínom môže imitovať akútny infarkt myokardu. Smrť väčšinou nastáva do troch dní v dôsledku kolapsu krvného obehu. Protilátka neexistuje.

Na dôkaz toxínu by sa dal v prvých 24 hodinách použiť sekrét z nosa alebo hrdla. To je však skôr teoretická možnosť, pretože pravdepodobnosť, že sa v prvých hodinách bude myslieť na túto diagnózu, je veľmi mizivá.

Zbrane z internetu

Na internete dnes nájdeme desiatky potenciálnych biologických zbraní. Mnohé z nich sa už použili vo vojnách, napríklad smrteľné mykotoxíny v Laose a Kambodži ako tzv. žltý dážď. Medzi najčastejšie uvádzané biologické zbrane, ktoré môžu teroristi použiť, patria bacil antraxu, botulotoxín, baktérie vyvolávajúce mor, stafylokokový enterotoxín B a vírus venezuelskej konskej encefalitídy.

Všetky možno použiť vo forme aerosólu a dni až mesiace prežívajú nezmenené vo vonkajšom prostredí. Najpravdepodobnejšou formou použitia biologickej zbrane je podľa expertov FBI práve aerosól. V optimálnych klimatických podmienkach sa niekoľko gramov aerosólu môže stať skutočne zbraňou hromadného ničenia.

Nie je zložité podomácky vyrobiť aerosól z rôznych komerčných sprejov a upraviť dávkovač tak, aby veľkosť vyletujúcich aerosólových častíc nedosahovala väčší priemer ako 5 mikrogramov, čo je veľkosť potrebná na to, aby sa infekčný agens dostal až k pľúcnym alveolom. Optimálne generátory aerosólov sú okrem toho široko dostupné napríklad v klimatizačných zariadeniach veľkých obchodných a spoločenských komplexov.

Ťažká úloha pre lekárov

Väčšina lekárov na svete sa nikdy nestretla s následkami použitia biologických zbraní a nemá v pamäti zafixované ani ich príznaky. Mnohé biologické zbrane sú baktérie, ktoré sa v prírode už takmer nevyskytujú, alebo ich Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila za eradikované (napríklad pravé kiahne, ktoré sa už nevyskytujú v populácii, ale v laboratóriách, najmä svetových veľmocí, sú stále). Navyše spomínané baktérie alebo vírusy spôsobujú ochorenia, ktoré sa na začiatku podobajú na chrípku. Pľúcne a gastrointestinálne príznaky pri postihnutí biologickými zbraňami môžu prebiehať ako bežné pľúcne alebo črevné infekcie.

Rovnako problematická je sérologická alebo priama diagnostika pôvodcov ochorenia, najmä ak ide o vzácne mikroorganizmy a ak postihnutá krajina nemá dostatočne vybavené laboratóriá.

U každého praktického lekára by mali vyvolať podozrenie všetky menšie alebo väčšie epidémie chrípky v nezvyčajnom období (leto, jeseň) alebo neobvyklé ochorenie u malej skupiny osôb. Ak by sa prípadný biologický útok včas nerozpoznal, malo by to závažné následky pre celú populáciu.

Skúsenosť s antraxom

Manipulácia s patogénnymi kmeňmi v laboratóriách vždy mení ich prirodzené vlastnosti, čo sa prejaví zmenou virulencie, klinického obrazu alebo kratšou inkubačnou dobou ochorenia. Manipuláciami získané zmeny baktérií však môžu niekedy v teréne spôsobiť menšie škody, ako sa pôvodne predpokladalo. Vzhľadom na malé praktické skúsenosti s následkami inhalácie spór antraxu sa donedávna myslelo, že ak sa akýkoľvek inhalovaný antrax (laboratórny alebo divý kmeň) nezačne včas liečiť, úmrtnosť je napriek intenzívnej lekárskej starostlivosti vyššia ako 90 percent. Viedli k tomu aj skúsenosti s nehodou vo vojenskom laboratóriu v bývalom Sovietskom zväze, kde sa vyvíjali veľmi virulentné formy antraxu.

Pred niekoľkými rokmi však ochorelo na severovýchode Spojených štátov niekoľko ľudí po manipulácii s obálkami kontaminovanými laboratórne pripravenou kultúrou antraxu. Z desiatich infikovaných prežilo šesť ľudí. Pravdepodobne aj vďaka včas začatej antibiotickej liečbe.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na Covid zomrú desiatky ľudí denne. Pokles možno očakávať najskôr o dva týždne

Pre koronu zomierajú ľudia s inými ochoreniami, ktorí by inak žili.

V piatok sa na Slovensku urobilo v súvislosti s ochorením Covid - 19 šestnásť pitiev.

Špeciálny prokurátor Kováčik ide do väzby, rozhodol súd

Súd zobral do väzby aj druhého obvineného Norberta Pakšiho.

Policajná eskorta a príslušníci Národnej kriminálnej agentúry privádzajú vysokého postaveného policajného funkcionára Norberta Pakšiho a špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na pojednávanie na Špecializovaný trestný súd v Pezinku.
Podcast Dobré Ráno.
Komentár Zuzany Kepplovej

Tak prrr! Neleteli sme na Mars

Ľudia ukázali ochotu a dôveru. Pokaziť to vždy môže nedostatok pokory lídrov.

Zuzana Kepplová.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik