Bioterorizmus nie je výmyslom arabského sveta

Bioterorizmus sa v posledných rokoch stal strašiakom. Výroba biologickej zbrane je často veľmi jednoduchá a lacná. Preto sa teoreticky môžete stať efektívnym nástrojom vojny najmä chudobných národov proti bohatým krajinám.

Spóry antraxu. FOTO - ARCHÍV

Bioterorizmus sa v posledných rokoch stal strašiakom. Výroba biologickej zbrane je často veľmi jednoduchá a lacná. Preto sa teoreticky môžete stať efektívnym nástrojom vojny najmä chudobných národov proti bohatým krajinám.

O čom svedčia dejiny

Dejiny biologickej vojny však svedčia o tom, že bioterorizmus nie je originálnym výmyslom arabského sveta ani novodobých siekt. Je rovnako starý, ako praktická skúsenosť ľudstva s prírodnými jedmi alebo s tým, že niektoré smrteľné choroby možno veľmi ľahko preniesť z človeka na človeka. Navyše vyspelé štáty desaťročia legalizovali laboratórny výskum potenciálnych biologických zbraní v mene vlastnej "bezpečnostnej stratégie", Československo nevynímajúc.

Zo stredovekých kroník sa dozvedáme, že už v roku 1346 Tatári použili doslova biologické strely, keď do obliehaného mesta Kaffa na Kryme katapultovali mŕtvoly ľudí, ktorí zomreli na mor. V 18. storočí použili britské jednotky pri hubení severoamerických Indiánov plachty kontaminované vírusom pravých kiahní. V tridsiatych rokoch 20. storočia použili zase Japonci na území Číny morom nakazené blchy.

Jednoduchá matematika

Optimálna biologická zbraň by mala spĺňať sedem vlastností: po jej použití zostáva výsledok stále ten istý, je nákazlivá už v minimálnych dávkach, inkubačný čas je krátky a vypočítateľný, diagnostika vzniknutého ochorenia je ťažká alebo nemožná, v prirodzenom prostredí ju nemožno identifikovať, dá sa skladovať a použiť v zbrani.

Mnohé štáty pracovali desaťročia na výrobe biologických zbraní, ktoré navyše museli spĺňať ešte ďalšie kritériá, napríklad podmienku, aby potenciálna cieľová populácia mala nízku alebo žiadnu prirodzenú imunitu, zatiaľ čo agresor by mal mať možnosť protiopatrení, napríklad v podobe vakcinácie.

Ricín v špici dáždnika

Pri zavraždení bulharského disidenta Georgiho Markova v Londýne v roku 1978 použili východné tajné služby ricín v špici dáždnika, ktorým ho "omylom" pichli na ulici. Ricín možno upraviť do kryštalickej alebo lyofilizovanej práškovej formy, prípadne do aerosólovej. Vo vonkajšom prostredí je stabilný a dlhší čas zostáva nezmenený. Je veľmi toxický pre všetky bunky.

Ak sa dostane do organizmu, väčšinou sa za 4-8 hodín prejaví celková slabosť s horúčkou a suchým kašľom, ktorá o niekoľko hodín vyústi do ťažkého pľúcneho edému. Môžu sa objaviť aj bolesti na hrudníku, ktoré pripomínajú angínu pectoris. Následne začne zlyhávať srdce, takže otrava ricínom môže imitovať akútny infarkt myokardu. Smrť väčšinou nastáva do troch dní v dôsledku kolapsu krvného obehu. Protilátka neexistuje.

Na dôkaz toxínu by sa dal v prvých 24 hodinách použiť sekrét z nosa alebo hrdla. To je však skôr teoretická možnosť, pretože pravdepodobnosť, že sa v prvých hodinách bude myslieť na túto diagnózu, je veľmi mizivá.

Zbrane z internetu

Na internete dnes nájdeme desiatky potenciálnych biologických zbraní. Mnohé z nich sa už použili vo vojnách, napríklad smrteľné mykotoxíny v Laose a Kambodži ako tzv. žltý dážď. Medzi najčastejšie uvádzané biologické zbrane, ktoré môžu teroristi použiť, patria bacil antraxu, botulotoxín, baktérie vyvolávajúce mor, stafylokokový enterotoxín B a vírus venezuelskej konskej encefalitídy.

Všetky možno použiť vo forme aerosólu a dni až mesiace prežívajú nezmenené vo vonkajšom prostredí. Najpravdepodobnejšou formou použitia biologickej zbrane je podľa expertov FBI práve aerosól. V optimálnych klimatických podmienkach sa niekoľko gramov aerosólu môže stať skutočne zbraňou hromadného ničenia.

Nie je zložité podomácky vyrobiť aerosól z rôznych komerčných sprejov a upraviť dávkovač tak, aby veľkosť vyletujúcich aerosólových častíc nedosahovala väčší priemer ako 5 mikrogramov, čo je veľkosť potrebná na to, aby sa infekčný agens dostal až k pľúcnym alveolom. Optimálne generátory aerosólov sú okrem toho široko dostupné napríklad v klimatizačných zariadeniach veľkých obchodných a spoločenských komplexov.

Ťažká úloha pre lekárov

Väčšina lekárov na svete sa nikdy nestretla s následkami použitia biologických zbraní a nemá v pamäti zafixované ani ich príznaky. Mnohé biologické zbrane sú baktérie, ktoré sa v prírode už takmer nevyskytujú, alebo ich Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila za eradikované (napríklad pravé kiahne, ktoré sa už nevyskytujú v populácii, ale v laboratóriách, najmä svetových veľmocí, sú stále). Navyše spomínané baktérie alebo vírusy spôsobujú ochorenia, ktoré sa na začiatku podobajú na chrípku. Pľúcne a gastrointestinálne príznaky pri postihnutí biologickými zbraňami môžu prebiehať ako bežné pľúcne alebo črevné infekcie.

Rovnako problematická je sérologická alebo priama diagnostika pôvodcov ochorenia, najmä ak ide o vzácne mikroorganizmy a ak postihnutá krajina nemá dostatočne vybavené laboratóriá.

U každého praktického lekára by mali vyvolať podozrenie všetky menšie alebo väčšie epidémie chrípky v nezvyčajnom období (leto, jeseň) alebo neobvyklé ochorenie u malej skupiny osôb. Ak by sa prípadný biologický útok včas nerozpoznal, malo by to závažné následky pre celú populáciu.

Skúsenosť s antraxom

Manipulácia s patogénnymi kmeňmi v laboratóriách vždy mení ich prirodzené vlastnosti, čo sa prejaví zmenou virulencie, klinického obrazu alebo kratšou inkubačnou dobou ochorenia. Manipuláciami získané zmeny baktérií však môžu niekedy v teréne spôsobiť menšie škody, ako sa pôvodne predpokladalo. Vzhľadom na malé praktické skúsenosti s následkami inhalácie spór antraxu sa donedávna myslelo, že ak sa akýkoľvek inhalovaný antrax (laboratórny alebo divý kmeň) nezačne včas liečiť, úmrtnosť je napriek intenzívnej lekárskej starostlivosti vyššia ako 90 percent. Viedli k tomu aj skúsenosti s nehodou vo vojenskom laboratóriu v bývalom Sovietskom zväze, kde sa vyvíjali veľmi virulentné formy antraxu.

Pred niekoľkými rokmi však ochorelo na severovýchode Spojených štátov niekoľko ľudí po manipulácii s obálkami kontaminovanými laboratórne pripravenou kultúrou antraxu. Z desiatich infikovaných prežilo šesť ľudí. Pravdepodobne aj vďaka včas začatej antibiotickej liečbe.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 405
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 840
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 737
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 975
  5. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 963
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 673
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 132
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 013
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 680
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 340

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Neprehliadnite tiež

Na letiskách pýtajú mobil aj heslá. Ako sa brániť strate súkromia?

Američan musel na letisku colníkom prezradiť heslá, aj keď tam mal citlivé informácie z NASA.

Aj Dell vie vyrobiť monitor pre náročného hráča (test Dell S2716DG)

Má maximálne plynulý obraz v hrách, no využijete ho jedine s výkonnými grafickými kartami od Nvidie.

Štyri hry, ktoré vám spríjemnia víkend

Od plánovania hromadnej dopravy cez magické dobrodružstvo, ničenie áut, až po krvavú akciu.

Je kráľ YouTubu fašista, alebo mu médiá nerozumejú?

Felixa Kjellberga sleduje viac ako 50 miliónov ľudí. Teraz ho obvinili, že šíri nenávisť.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop