Splinter Cell: Chaos Theory - premiérová slovenská recenzia

po tretíkrát. Čítajte viac v premiérovej slovenskej recenzii.

Žáner stealth-akcií, kde je prvoradým cieľom utajenie, založil kedysi dávno kultový Thief. Celý svet ohúril perfektnou hrateľnosťou, napriek tomu, že sme sa v ňom pohybovali pomaličky, potichučky v temných kútoch stredovekého fantasy sveta s minimálnym množstvom akcie na meter štvorcový.

Potom prišiel Splinter Cell a stealth-akcie začali hrať milióny. Zakrádanie preniesol tam, kde sa hodí, ako päsť na oko (V dobrom zmysle slova, aj keď na niektoré oko by sa moja päsť hodila v zmysle omnoho nepríjemnejšom...). Do blízkej, pretechnizovanej budúcnosti rozhádaných svetových mocností, kde sa konflikty najprv riešia na úrovní výzvedných služieb (CIA, FBI...) a tajných organizácií ako - pravdepodobne vymyslený - Third Echelon. Ale ťažko povedať na isto, keď je taký tajný, že? Až keď sklamú tajní agenti, prichádza na rad vojenská sila.

Tomu však chceme za každú zabrániť aj v treťom pokračovaní Splinter Cell s podtitulom Chaos Theory. Hneď na začiatku nás privíta komplexný príbeh odohrávajúci sa v roku 2007, ktorý nedá vydýchnuť od prvej likvidácie nepriateľa do zaistenia strojcu všetkého zla. V skratke príbeh môžeme označiť za špionážno-politický kyberthriller. Plnými dávkami častuje hráča každou zložkou – veľké zvieratá v politike a špinavé prachy, špionáž, zákerná boj o moc, špičkové technológie a najmä nová zbraň teroristov – kyberpriestor. Škoda len, že musíte perfektne ovládať angličtinu, aby ste si naplno užili všetky zákutia komplexného príbehu. Filmíky totiž ani tentokrát neobsahujú titulky.

Nový globálny konflikt sa začína celkom nevinne, ostatne ako vždy, jednou rutinnou prehliadkou teroristu s podozrivými informáciami. Zistíte, že má prístup k jednoduchému algoritmu, ktorý ale dokáže veci ako hackovanie burzy cenných papierov, výpadky elektrického prúdu či odpaľovanie rakiet stredného doletu. Situácia sa teda čoskoro zvrtne, konšpirácia a korupcia siaha do najvyšších miest a jadrové veľmoci ako Severná Kórea a Čína majú prst na spúšti atómovej bomby. Ešte šťastie, že máme superagenta Sama Fishera, ktorý za nás všetko vyrieši. My môžeme pokojne spávať ďalej.

Splinter Cell: Chaos Theory prináša do série množstvo noviniek, ako sa dalo očakávať. Montrealské štúdio Ubisoftu po vydaní jednotky nezaháľalo (dvojku robila šanghajská pobočka) a v trojke okrem vylepšenej grafiky uvidíme viacero „cool pohybov“, ktoré sa náš hlavný hrdina naučil. Sam teraz napríklad dokáže stiahnuť nepriateľa za nohu, prehodiť ho cez zábradlie alebo visiac zo stropu dolu hlavou vykrútiť nepriateľovi krk. Doslova. Do výbavy mu pribudla dlhá a ostrá „kudla“. Tentokrát ju ani náhodou neváha použiť rýchlym bodnutím do srdca či podrezaním gágora teroristu. Ak mu to situácia umožňuje samozrejme, pretože ako už aj v predchádzajúcich dieloch, niekedy je jednym z vašich cieľov obligátne „do not kill anyone“. Nový Splinter Cell je teda o hodne násilnejší a krvavejší. Mladšie ročníky pod 18 rokov sa asi nepotešia, keď im hru v obchodoch nebudú chcieť predať (Na Slovensku? Cha!), my ostatní sa však môžeme vytešovať z väčšej variability a efektnosti nových pohybov.

Hi-tech vybavenie taktiež nezostalo bez zmien. K dispozícii je naša verná SC pištoľ, ktorá teraz dokáže nehlučne vypnúť akúkoľvek lampu na niekoľko sekúnd alebo v tichosti odpraviť akéhokoľvek nepriateľa presne miereným headshotom (pokiaľ nemá na sebe brnenie). Multifunkčnú pušku SC-20K môžete teraz jediným tlačidlom zmeniť na brokovnicu. Stále samozrejme dokáže vystreľovať sekundárne utility ako gumové projektily, elektrosho(c)ky, dymové granáty a kamerky s uspávacím plynom na odlákanie pozornosti, a zároveň funguje ako sniperka. Užitočnou špionážnou vecičkou je digitálny ďalekohľad EEV. Okrem toho, že približuje obraz a obsahuje diaľkový mikrofón, môžete sa cez neho vzdialene pripájať na cudzie počítače. Programátorka Grim, ďalšia členka tímu sa už postará o zvyšok.

Zaujímavou novinkou je možnosť vybrať si vybavenie pred každou misiou. K dispozícii sú tri – odporúčaná agentom Reddingom, zakrádacia a útočná. Reddingova je zlatou strednou cestou s dostatkom nábojov pre zbrane a súčasne niekoľkými vyššie spomínanými stealth pomôckami. Zakrádacia konfigurácia zase obsahuje menší počet nábojov a zameriava sa skôr na tichý postup misiami bez hlasného zabíjania. Útočná, naopak, umožní prebehnúť levelmi ako Rambo ovešaný pásmi nábojov a granátov. V tom prípade však musíte čakať agresívny odpor nepriateľských vojakov. Mne osobne Reddingove odporúčania vždy dobre poslúžili. Pozitívne je, že hráč si vždy môže vybrať sám.

Vývojári si pre nás pripravili 10 obrovských levelov. Prevedú nás po celom svete a každý je pritom unikátny v prostredí a sčasti aj dizajnom. V demoverzii sme si mohli vyskúšať ukážkovú misiu s majákom. Plná verzia hry ďalej pokračuje na prepravnej lodi uprostred noci získavaním dôležitých informácií a eliminovaním ich nositeľa. Ďalej budeme v originálnej misii vo Francúzsku vykrádať banku, riešiť problémy v New Yorku počas výpadku elektrickej energie alebo neskôr v Severnej Kórei v časovom limite likvidovať odpálené rakety. Napínavá bola tiež misia so zostreleným americkým lietadlom v Soule, kam ste sa mali dostať skôr ako nepriateľ a zabezpečiť, aby sa tajné dáta nedostali do nepovolaných rúk. Hra vás až do samotného konca neprestáva prekvapovať novými akciami, cieľmi a dejovými zvratmi. Jednoducho herný dizajn, na ktorom si pochutnáte.

GRAFIKA 9 / 10
Už pri predchádzajúcich dvoch dieloch Splinter Cell hráči slintali nad fantastickou hrou svetla a tieňov, realistickými motion-capture animáciami a kvalitnými FMV sekvenciami. Chaos Thoery tento dojem ešte umocňuje zapracovaním najnovších grafických efektov do v mnohom vylepšeného Unreal enginu. Pixel Shadere vo verzii 1.1 alebo 3.0, ktoré podporujú HDR s tone-mappingom a parallax mapping vás asi veľa nepovedia, avšak po ich zapnutí môžete očakávať vizuálnu fiestu. Bohužiaľ, po zapnutí shaderov vo verzii 3.0 sa výkon hry rapídne znížil aj na našej svalnatej redakčnej mašine (PIV 3.0 GHz, 1 Gb Ram, GeForce 6800 GT), tak sme ich museli vypnúť. Napriek tomu vyzerá Chaos Theory neskutočne dobre a bez problémov ho môžeme postaviť na úroveň Dooma 3 či Half-Life 2.

Do hry takéhoto rangu by bolo hriechom neimplementovať kvalitný fyzikálny engine. Havok plní svoju funkciu viac než dobre, hodené predmety prípadne nevládni nepriatelia padajú k zemi presne ako im gravitácia a vaša tvrdá päsť (či ostrý nôž) káže.

INTERFACE 10 / 10
Tu by sme sa mohli spýtať len toľko: „Načo meniť niečo dokonalé?“ Bolo by to celkom zbytočné. Už predchádzajúce dva diely potvrdili kvalitu ovládania a genialitu využitia koliečka myši na určovanie rýchlosti chôdze. Aj keď bola hra vyvíjaná tiež na konzoly, vôbec to z PC verzie nie je cítiť. Môžete si podrobne nastaviť grafické záležitosti, ovládanie ako aj náročnosť. Takisto v hre neuvidíte hlúpe nápisy typu Press Start to Play. Nový Splinter Cell ponúka na jedničku zvládnutý interface.

HRATEĽNOSŤ 9 / 10
Keď vás zamotaný príbeh lapí do svojich kybernetických sietí, budete chcieť stále viac a viac a na rôzne spôsoby. Pretože jednou z najlepších vecí na Chaos Theory je nelineárna hrateľnosť. Každučký level je do detailov premyslený tak, aby ste mohli využiť viacero ciest na splnenie zadaných úloh. Nie raz sa mi stalo, že som si hru uložil a potom sa rôznymi spôsobmi snažil vyriešiť ten istý problém. Napríklad keď v Soule ťažkoodenci chránili padnuté lietadlo tankom a dvoma vojakmi, najprv som sa ich snažil prilákať, jedného po druhom odstrániť a do tanku poslať pozdrav v podobe granátu. Potom som vyskúšal hurá štýl, ktorý rýchlo skončil neúspechom. Na tretíkrát som sa ich z vysokého lešenia snažil zlikvidovať sniperkou. Záleží len na vás, ako sa zachováte, na čo máte práve náladu. Viackrát máte na výber, či niekoho zachránite alebo počúvnete príkazy zhora a necháte nevinných zahynúť. Okrem hlavných a vedľajších cieľov misií môžete plniť aj tie dobrovoľné. Hru síce dokončíte aj bez nich, ale po ich splnení vám stúpnu štatistiky. Všetko je vytvorené tak, aby ste si mali chuť po záverečných titulkoch hru spustiť znovu a vyskúšať nové cesty, iné reakcie nepriateľov či úplne iný štýl hry. Ja osobne som sa až za polovicou hry uvedomil, začal si lepšie všímať okolie a využívať nové pohyby na zabíjanie nepriateľov. Dovtedy som išiel ako v prechádzajúcich Splinter Celloch a nadával som, ako málo ich autori opäť využívajú.

Hrateľnosť je tiež vďaka novým „cool pohybom“, možnosti zabíjať sblízka nabrúseným nožom, či sťahovať nepriateľov za nohu alebo prehadzovať cez zábradlie oveľa zábavnejšia. Množstvo odlišných, často sa striedajúcich úloh aj kvôli príbehovým zvratom vás po celý čas udržia v strehu.

Jedinými výhradami proti sú pomalšie sa rozbiehajúci príbeh, ktorý naberie skutočné grády o niečo neskôr, ako by som očakával a pomenej dynamickejších misií. Stále mám na pamäti akčnú misiu na idúcom vlaku z Pandora Tomorrow, ktorý všetkých ohúril už v demoverzii. Sú to však len maličké nedostatky, ktoré nijako závažne neovplyvnili to, že som pri hre výborne bavil.

Vlastne je tu ešte jedno negatívum, ktoré ste si však mohli všimnúť skôr vy, čitatelia, že počas posledných dvoch týždňov, keď som hru usilovne testoval, sme tak trochu zanedbávali herné spravodajstvo na HRY.SME.sk ;).

MULTIPLAYER
Splinter Cell: Chaos Theory obsahuje tak ako aj Pandora Tomorrow hru pre viacerých hráčov. Tentokrát ho dokonca obohacuje o kooperatívny mód. Multiplayer je v tomto prípade tak komplexný a zaujímavý, že sme sa rozhodli venovať mu ďalší celý článok. Hodnotenie tohto aspektu hry preto odložíme o pár dní. Verte však, že je tak ako zvyšok hry, originálny a zábavný.

ZVUKOVÉ EFEKTY 10 / 10
Ozvučenie hrá významnú rolu aj preto, že ku kontrolke vašej viditeľnosti nepriateľom pribudla ďalšia kontrolka hluku, ktorý vydávate. Ak si nedáte pozor a budete príliš nahlas poskakovať, nepriateľ váš začuje a ani trochu vám nepomôže nepreniknuteľná tma vo vašom okolí. Hluk z okolitého prostredia (napr. z okolitých strojov, počítačov, mora atď.) však môže fungovať ako kamufláž. Ak nepresiahnete jeho hranicu, hliadkujúci vojaci vás nezačujú.

Samostatnou kapitolou hry sú perfektný dabing a dialógy. V hlavnej úlohe sa opäť objavil herec Michael Ironside, ktorého nezameniteľný barytón a cynické hlášky výborne doplnili charakter drsného agenta Sama Fishera. Rovnako dobrú prácu odviedli scenáristi a autori dialógov. Takmer v každej lokácii môžete pod krk chytiť nepriateľa a vyspovedať ho. Sam to robí s nezameniteľným šarmom a vtipom. Niektoré obete sa najprv nezľaknú, nechcú nič prezradiť. Vtedy stačí troch pritlačiť nôž pod krkom a hneď sa im rozviaže jazyk. Málokedy sa mi stáva, aby som sa pri akčnej hre rozosmial na celé kolo. Keď som v temnom New Yorku presviedčal vystrašeného príslušníka Národnej gardy, že toto je len cvičenie a on mi celý rozradostený, že sa ho zúčastňuje, povedal všetky tajné informcáie, skutočne som sa nezdržal. Vývojári pomocou množstva inteligentných rozhovorov medzi hrdinom, jeho spolupracovníkmi, obeťami a ich perfektným nadabovaním priniesli do hry toľko cenené emócie. Vďaka nim sa do hry vžijete, ako nikdy predtým.

HUDBA 10 / 10
Soundtrack k hre vychádza samostatne na CD, jeho autorom je hudobný mág elektronickej music Amon Tobin a výsledok je takmer geniálny. Hudobné motívy so silnou basovou linkou a spleťou hudobných nástrojov, elektronických zvukov a jasnej ústrednej melódie hneď dostanú adrenalín na tú správnu hladinu. Hudba sa dynamicky prispôsobuje akcii na monitore, čo len umocňuje silný zážitok v ten správny moment. Ako samostatný soundtrack je však hudba Amona Tobina určená len náročnejším fajnšmekrom.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 9 / 10
Splinter Cell vám umožňuje vybrať si z troch úrovní náročnosti. Testovaná stredná cesta bola vyvážená úplne ideálne, keď zo začiatku vám dáva množstvo priestoru na ukrytie v tieňoch, neskôr už to nebudete mať také jednoduché. Väčšina problematických úsekov sa dá prejsť na druhý, tretíkrát. Spomínaných 10 misií ponúka plnohodnotnú zábavu na dobrých 20 až 25 hodín. Záleží podľa štýlu hry. Ja som kombinoval akciu so zakrádaním a jedna misia mi zabrala niekedy aj vyše dvoch hodín.

Vývojári z Ubisoftu si pre vašich oponentov v treťom diele pripravili úplne nový systém umelej inteligencie. A treba uznať, že je to aj vidieť. Ak začujú alebo zbadajú podozrivý pohyb, spozornejú a idú situáciu s baterkou v ruke preskúmať. Vtedy môžete ich pozornosť odlákať obľúbeným zapískaním alebo hodením predmetu iným smerom. Ak po sebe zabudnete zhasnúť, zavrieť dvere alebo neupracete telá, pozorná hliadka si toho všimne a spustí poplach, aj keď ste už v úplne inej miestnosti. Keď príde k najhoršiemu – odhalia vás - nepriateľ sa okamžite kryje a odtiaľ sa snaží páliť. Potom je ho oveľa zložitejšie a najmä hlučnejšie eliminovať. Ročné masírovanie našich hláv PR pracovníkmi Ubisoftu o výnimočnej umelej inteligencii v hre neboli plané reči ale tvrdá realita, ktorá niekedy až vyráža dych svojou autentickosťou.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9 / 10
Niekde som počul, že tretie diely bývajú najlepšie. Zároveň si však myslim, že aj najnáročnejšie na vytvorenie. Najmä ak ste mali prvé dva tituly tak kvalitné a úspešné ako séria Splinter Cell. Ku Chaos Theory som preto pristupoval s určitou skepsou. Moje obavy sa však v priebehu hry vytratili niekam do stratena a ja som len hral a hral a bavil sa ako už dlho nie. Trojka si berie to najlepšie z predošlých hier a súčasne ich rozširuje a prehlbuje, či už je to v smere hrateľnosti, emócií alebo technologického spracovania. Skutočne prepracovaná umelá inteligencia a dlhá hracia doba singleplayeru len zvýrazňujú kvalitu hry. Ak ste čo i len malý fanúšik tejto výbornej stealth série, urobili by ste veľkú chybu, ak by ste tretí diel minuli. Vy ostatní, čo ste ani jeden Splinter Cell ešte neskúšali, máte najvyšší čas.