John McCloskey z Ulsterskej univerzity v Coleraine v Nature napísal, že v Sundskej priekope, kde masívy zemskej kôry skĺzavajú pod iné a v blízkom Sumatranskom zlome, sa decembrovým zemetrasením nahromadilo takzvané koseizmické napätie. Decembrový jav tam narušil takmer štvrť milióna kilometrov štvorcových Indickej dosky zemskej kôry a priľahlej Barmskej mikrodosky. Kôra sa tam posunula až o 20 metrov. To ešte viac zvyšuje v takejto oblasti beztak nepretržite prítomné seizmické riziko.
Hrozba ďalšieho veľkého podmorského zemetrasenia podčiarkuje potrebu čo najrýchlejšie sprevádzkovať v širšom okolí efektívny a spoľahlivý varovný systém pred tsunami.
Skúsenosti z Japonska (Nankai/Nankaidó-Tonankai/Tokai na juhovýchode krajiny) i Turecka (Izmit-Düzce juhovýchodne od Istanbulu) poukazujú na spriaznenosť zemetrasení v podobne susediacich geologických štruktúrach. Intenzitu decembrového podmorského zemetrasenia americkí geológovia postupne odhadli až na magnitúdo 9. Dozvuk by mal podľa McCloskeyovho tímu dosiahnuť magnitúdo 7-7,5. Nedávne ničivé zemetrasenie v tureckom Izmite malo 7,4; po troch mesiacoch v Düzce magnitúdo 7,1. V spomenutej oblasti Japonska došlo k trom nadväzným javom už do jedného roka. Pri samotnej Sundskej priekope zaznamenali ničivé tsunami v rokoch 1833 a 1861. Od decembra odtiaľ prichádzajú opakovane hlásené menšie zemetrasenia - azda časť napätia v tamojšej zemskej kôre rozptýlia, než by ho zvýšili.
(urb)
