Koralové útesy ukrývajú veľa krásnych farieb a tvarov. FOTO - ARCHÍV NOAA
Americký Národný úrad pre atmosféru a oceány (NOAA) oznámil, že navrhne koraly Acropora cervicornis a Acropora palmata za ohrozené. Tieto dva druhy by sa tak stali vôbec prvými koralmi v programe ESA (Americkej ekologickej spoločnosti) na ochranu ohrozených druhov.
Prekáža im teplo a špina
Vyskytujú sa v plytkých vodách útesov v okolí Bahám, Floridy a v Karibiku. Najviac sa im darí v chladnejších čistých vodách bez nadbytočných živín, odtoku a premnožovania rias.
Teplá voda v spojitosti s inými druhmi stresu spôsobuje ich dočasné zbelenie, pretože z nich unikajú symbiotické riasy. Tie dodávajú koralom ich prekrásne sfarbenie, poskytujú im potravu a odstraňujú niektoré odpadové produkty.
Koraly sú zvlášť citlivé na prebytok usadenín, pretože v porovnaní s inými budovateľmi útesov patria k najmenej efektívnym druhom v ich zachytávaní a odstraňovaní. Ak stresové podmienky pretrvávajú, títo nádherní obyvatelia morí a oceánov nenávratne hynú.
Ohrozujú ich hurikány a tiež ľudia, napríklad stavebnou činnosťou na pobreží; niekedy ich poškodia aj zvedaví turisti. Odborníci z NOAA, ktorí monitorujú stav koralov, zistili, že rozsah poškodení je veľmi veľký. Podľa nich je preto zaradenie na "červenú listinu" ohrozených druhov nevyhnutné.
Dokážu si vytvárať mraky?
Aj austrálski vedci uvažujú o tom, ako chrániť vzácny a pestrý život koralov na morskom dne. Tí, ktorí študujú Veľký austrálsky koralový útes, narazili pred časom na zvláštnu vec. Zistili, že koraly vylučujú do atmosféry chemickú zlúčeninu (dimetyl sulfid, DMS), ktorý pomáha pri formovaní mrakov. Mraky by mohli zmierniť účinok slnečných lúčov, dopadajúcich na vodnú hladinu.
Tím Grahama Jonesa zo Southern Cross University v austrálskom Lismore meral koncentrácie DMS v slize, ktorý vylučujú koraly. Tento sliz sa postupne zhromažďuje nad útesom, odkiaľ ho potom rozfúka vietor. Záver vedeckých meraní znel: našli sme najvyššie koncentrácie DMS, doteraz namerané u akéhokoľvek iného organizmu.
V laboratóriu potom vedci zistili, že ak stúpne teplota vody, koraly reagujú vyšším vylučovaním DMS. Funguje to aj v prírode? Ak áno, určitý vplyv na situáciu nad koralovými útesmi to môže mať.
Gaia v akcii
Austrálčania plánujú ďalší niekoľkoročný výskum. Zatiaľ to naozaj vyzerá, že koralové útesy, prinajmenšom tie austrálske, nie sú iba obeťou globálnych klimatických zmien. Ako keby prejavovali to, čo sme doteraz považovali za výlučnú ľudskú vlastnosť; vedia sa nielen prispôsobiť prostrediu, ale snažia sa ho aj ovplyvniť.
Bude výskum Austrálčanov dobrou správou pre Jamesa Lovelocka? Tento britský vedec z Oxfordskej univerzity pred tridsiatimi rokmi sformuloval teóriu o Zemi ako živom organizme, schopnom ovplyvňovať podmienky, v ktorých sa nachádza. Dal jej názov Gaia podľa gréckej bohyne, ktorá vyviedla svet z chaosu.
Graham Jones pre New Scientist povedal: "Prvý raz sa našla súvislosť medzi tým, čo prebieha v koralových útesoch, a klimatickými procesmi. Koralové útesy môžu byť výnimočným miestom, kde sa ukáže Gaia v akcii."
(der, ač)
FOTO SME
