Svoju budúcnosť, svoje choroby, svoje IQ si vraj o pár rokov prečítame zo svojho genómu ako z cédečka. U dieťaťa, ktoré príde na svet o niekoľko rokov, tak vraj budú stáť najmodernejšie sudičky všetkých čias. Budú vedieť o ňom takmer všetko – budú môcť predpovedať aj pravdepodobnosť, ako dlho bude žiť.
V 21. storočí sa tiež vraj stanú skutočnosťou aj niektoré utópie, napríklad liečba spomaľujúca starnutie alebo genetické úpravy pred narodením dieťaťa. Ľudia budú možno žiť 120 rokov, možno dokonca získajú nesmrteľnosť a rodičia si dokonca možno budú môcť „skonštruovať“ dieťa svojich predstáv do úplných detailov, až po farbu očí.
Genetici nám toho v minulom roku nasľubovali habadej.
Čo všetko z toho bolo zveličené a nafúknuté? Genetika RNDr. ĽUDOVÍTA KÁDASIHO, CSc., z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV sme zastihli na prírodovedeckej fakulte v laboratóriu genetiky človeka ako sa piple s určovaním otcovstva z DNA. Niekto sa zrejme nepoteší. Na čo sa môže tešiť ľudstvo tento rok?
Na rok 2001 si genetici toho veľa nenaplánovali. Prečítanie genómu myši, potkana a akváriovej rybičky pruhovanej. To nemajú vyššie ciele? Čo nám už môže povedať poznanie genómu akváriovej rybičky?
Počas fylogenézy bol každý z cicavcov aj tou malou rybičkou. Samozrejme, aj človek prešiel vývojovým štádiom, keď sme boli nejaké rybičky alebo žaby, úlohou týchto štúdií je prečítať genóm modelových organizmov a porovnať ho s genómom človeka. A potom zistiť, aké zmeny nastali počas fylogenézy a ktoré by mohli byť tie podstatné, ktoré viedli k evolučným skokom.
Boli sme teda aj myšami. Takže správa o tom, že sa podarilo zlepšiť pamäť u myší vložením určitého génu by mohla byť pre nás s horšou pamäťou, vynikajúca, nie?
Tieto experimenty, ale najmä ich interpretácie treba brať s veľkou rezervou. Na funkcie pamäti určite vplývajú aj gény, ale určite to nebude jediný gén. Inteligencia aj pamäť sú ovplyvnené množstvom génov, v žiadnom prípade nestačí vziať jeden gén a vložiť ho do zárodku a sme superinteligentné bytosti.
Takže aj radostné vízie, že budeme môcť čoskoro nahradiť lieky génmi sú ešte prehnané?
Určite sú zveličené. To je písané pre tlač, aby tomu ľudia rozumeli, aby ohúrili a najmä, aby získali ďalšie peniaze od sponzorov a firiem na ďalšie výskumy.
S vami je ťažko, vy všetko zotriete. Nedávno sa objavili správy o rodine, ktorá sa dožíva mimoriadne dlhého veku a hovorí sa, že sa podarilo objaviť aj nejakú formu génu, ktorá by mohla byť nositeľom dlhovekosti. K svetu sa má aj ďalšia myš zrodená genetikmi, zvaná Metuzalém. Čo vy na toto?
Predĺžiť vek jedným génom je neuskutočniteľné. Existuje toľko faktorov, ktoré na to vplývajú, že ani nie je toľko molekúl vo vesmíre, koľko je možných kombinácií. Toto všetko vystihnúť, nastaviť a optimalizovať – to je neuskutočniteľné. Možno by sme naozaj dokázali predĺžiť život o nejaký čas, ale možno by to zároveň znížilo naše iné charakteristiky, napríklad mentálne schopnosti. Boli by sme trebárs dlhovekí – a hlúpi.
Samozrejme, nemožno jednoznačne vylúčiť, že sa raz podarí predĺžiť vek, ale určite to nebude genetickými manipuláciami. Skôr tu zohrá úlohu stravovanie, životný štýl, prevencia rakoviny, komplexných ochorení ako je diabetes, ateroskleróza a podobne.
Čo si myslíte, keď čítate také články?
Bavím sa na tom.
Ľudia to berú ako nádej.
Ale skôr falošnú. Ľudí, ktorí to čítajú, sa to ani netýka. Dokonca ani ich detí, je to príliš vzdialená budúcnosť. Ale zase na druhej strane také veci, ktoré by veľmi skoro mohli priniesť osoh ľudstvu, sú zatracované. Napríklad klonovanie.
Klonovanie, o ktorom sa vášnivo diskutuje ako o nebezpečnom precedense?
Mám teraz na mysli terapeutické klonovanie ľudských embryí. Práve výskumy s takýmito bunkovými kultúrami by mohli priniesť už vo veľmi blízkej budúcnosti nesporný pokrok v liečení mnohých chorôb. Vypestovať z takejto bunky tkanivo a využiť ho na liečenie už hotového života, ktorý môže byť zachránený, v tom nevidím nič neetické. Čo má prednosť – nejaký potenciálny život, ktorý je veľmi potenciálny alebo život smrteľne chorého človeka, ktorý by sme mohli zachrániť?
Čo treba, aby to ľudia, ktorí robia zákony pochopili?
Neustále presviedčanie. Je to v súčasnosti veľmi závažný, horúci, aktuálny problém, ktorým sa zaoberá aj Európsky parlament. Našťastie rezolúcia, ktorá by výrazne obmedzila výskumy v tejto oblasti vo valnom zhromaždení neprešla. Zvíťazil zdravý rozum. Ak by zakázal výskumy s bunkami embryí, znamenalo by to koniec výskumu v tejto oblasti. Práve tu sa očakávajú veľké prínosy liečenia mnohých chorôb – ako je Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, svalová dystrofia, ktoré postihujú už malé deti alebo aj infarkt, lebo aj srdcové tkanivo by sa dalo nahrádzať z týchto embryonálnych tkanív. Embryonálne bunky sú úžasné v tom, že sa dajú rozmnožovať, donekonečna sú schopné premeniť sa na tkanivo akéhokoľvek orgánu, teda aj vytvoriť tkanivo pre transplantáty alebo na liečenie chorôb.
Odporcovia klonovania a najmä cirkev však vidí v klonovaní s ľudskými embryami nebezpečný morálny aj právny precedens.
Cirkev bola vždy proti pokroku a vede. Počas histórie si nepamätám na žiaden vedecký objav, ktorý by cirkev hneď akceptovala. Storočia vždy proti nemu bojovala, až potom bola nútená opraviť svoje dogmy. Nedávno som dokonca čítal, že sám pápež už viac-menej akceptuje evolúciu. Po 140 rokoch od Darwinovej teórie ju teda aj cirkev akceptuje, len ten začiatočný moment, to stvorenie podľa pápeža dodal boh. Plusy terapeutického klonovania sú však jednoznačné. Možno to raz cirkev pochopí.
Vy genetici však máte prsty v mnohých veciach, ktoré sú proti prírode. Ako by cirkev mohla akceptovať vznik nového jedinca klonovaním – bez splynutia vajíčka a spermií?
Áno, podľa Vatikánu je klonovanie ľudských embryí hlboko nemorálne. Chcem upozorniť, že ani genetici v súčasnosti nie sú za to, aby sa robilo reprodukčné klonovanie, teda produkovať hotových ľudí.
Ale to sa už začalo. Aspoň, tak sa písalo v novinách.
Myslíte tých Talianov a Američanov? Ešte sa im to nepodarilo. Reprodukčné klonovanie je zakázané v každej krajine. Chcú sa však o to pokúsiť na lodi, v medzinárodných vodách, ktoré nepatria žiadnemu štátu. Nemyslím si totiž, že sa to dá úplne zakázať. Ja osobne by som reprodukčné klonovanie tiež úplne a zásadne nezavrhoval.
Ako to myslíte? Vy ste za rozmnožovanie ľudí pomocou klonov?
Ak je v rodine napríklad závažná a neliečiteľná dedičná choroba a nie je šanca aby sa narodilo zdravé dieťa, môže sa vytvoriť klon. Z genetického hľadiska vznikne zdravé jednovaječné dvojča, geneticky totožné s otcom. Inak povedané jeho klon. Je na tom niečo neetické, nemorálne? Mať geneticky príbuzného potomka je jedným z najsilnejších pudov človeka.
Klon to nie je xerokópia, nebol by absolútne totožný so svojím otcom, rástol by v inej maternici, vyrastal by v inom prostredí, chodil do iných škôl. Ja si myslím, že sa to raz určite presadí. Tlak, napríklad aj neplodných párov bude veľký. Je neetické a nemorálne, aby tá časť populácie ľudí, ktorých sa to netýka, im to zakazovala.
Vy ma skutočne prekvapujete. Klonovanie je aj u nás prezentované hrôzostrašne, že napríklad ani jeden z našich anketovaných poslancov by zaň nezdvihol ruku. A čo armáda naklonovaných Hitlerov a pluky poslušných vojakov, ktorými nás strašia? Nehovoriac o klonovaní ľudí na orgány?
Vidíte, to je ďalší nezmysel, to máte z tých článkov, ktoré sa vo veľkom produkujú. Vyplývajú z absolútnej neznalosti základných zákonov dedičnosti. Opakujem, klonovanie, to nie je xerokopírovanie. Nie je možné vyklonovať nového Hitlera alebo nového diktátora. Oveľa jednoduchšie je urobiť to súčasnými metódami, uniesť malé dieťa, vychovať ho a cielene vplývať na neho. Bude to lacnejšie a zaručenejšie, ako keby sa vyklonoval povedzme z buniek Hitlera, nehovoriac ani o tom, že jeho bunky boli spálené.
Vytvoriť bytosti klonovaním ako zásobáreň na orgány , to je tiež nezmysel. Lacnejšie a jednoduchšie, aj keď to znie surovo, je uniesť takých ľudí. Na to by mala dozerať legislatíva.
Vytvoriť zástupy géniov, diktátorov, supermanov pomocou klonovania teda nejde?
Pri každom klonovaní by bolo nevyhnutné, aby vývoj plodu prebiehal v maternici. Teda by s ním musela súhlasiť matka, jej manžel či partner. Ja si skutočne neviem predstaviť, že by masovo vznikal zástup náhradných matiek.
Klony existujú, každý ich pozná, sú to jednovaječné dvojčatá.
Sú na nerozoznanie, ale individualita je iná. Siamské dvojčatá takisto.
To je tiež klon. Žijú celý život spolu, vyrastajú dokonca v jednom prostredí, chodia do jednej školy a pritom sú iné. Napríklad známe siamské dvojčatá Chang a Eng, jeden bol alkoholik, extrovert, druhý introvert a absolútny abstinent.
V Amerike si niektoré firmy založili živnosť na ľudskej nádeji, možno hlúposti. Dávajú sa zmrazovať do doby, keď budú lieky na všetko. Je to vôbec možné?
Nie je to moja oblasť, ale ja tomu neverím, zamraziť celého človeka a zastaviť všetky životné funkcie v určitom kroku, to nie je možné. Veď keď mozog šesť minút nedostane kyslík, už je vážne poškodený. Zamraziť ho v priebehu pár sekúnd tak, aby sa všetko zastavilo na istom stupni, to je podľa mňa asi nemožné. Ľudské bunky obsahujú veľké množstvo vody a pri zamrazovaní vytvoria ľadové kryštáliky. Tie rozrušia bunky. Považujem to za nezmysel.
Ak by sa mala postaviť Noemova archa pre budúce tisícročia, koho zmrazený genetický materiál by ste do nej dali?
Ja by som nerobil žiaden výber. To je absolútne jedno. Ak zoberieme tkanivo génia, to ešte nič nezaručuje. Ak by sme zobrali bunky Einsteina a urobili z neho klon, to nezaručuje, že by bol z neho znova geniálny fyzik.
Odvekou túžbou ľudí je aj nesmrteľnosť. S dešifrovaním genómu sa objavili vízie, že by sa ľudský vek mohol minimálne zdvojnásobiť, možno strojnásobiť, dokonca sa hovorilo aj o nesmrteľnosti. Možno ju niekedy dosiahnuť?
Pri niektorých experimentálnych organizmoch, napríklad pri jednom druhu červa sa vedcom podarilo genetickými postupmi predĺžiť vek podstatným spôsobom. Evolucionisti však tvrdia, že nesmrteľnosť jedinca znamená smrť druhu. Keby sa ten druh skladal len z nesmrteľných jedincov, tak je odsúdený na zánik. Už len fakt, že by sa každú generáciu zdvojnásobil počet ľudí na planéte, je hrozivý. Za niekoľko generácií už by bolo viac ľudí na Zemi ako je molekúl vo svete. To by bola katastrofa.
EVA HRDINOVÁ
