Slovak Telecom sa už dlhé mesiace masívnou reklamou snaží ľudí presvedčiť, že si vybrali správne, ak zostávajú verní klasickej telefónnej linke alebo sa rozhodli pre jej inštaláciu takmer za 1190 korún. Spoločnosť so 49-percentnou vlastníckou účasťou štátu domácnostiam ponúka dnes päť volacích programov v rôznej cene, ktorým zodpovedá rôzny počet voľných minút a rôzne zľavy.
Zvýšená orientácia na zákazníka je výsledkom troch okolností: privatizácie spoločnosti, konkurencie mobilných operátorov a potenciálnej konkurencie tzv. alternatívnych operátorov v pevnej sieti, na ktorú sa monopol dobre pripravil: najlacnejší volací program ST Mini za zhruba 200 korún, ktorý je určený najmä na prijímanie hovorov, lebo telefonovanie je cezeň najdrahšie, má jedno zásadné obmedzenie - neumožňuje volanie s lacnejším konkurentom. Inými slovami, tí, ktorí majú zaplatení program ST Mini, nebudú môcť telefonovať prostredníctvom lacnejšieho operátora. Budú musieť prejsť aspoň na program ST Standard, ktorý však už stojí takmer 300 korún. Vznikne tak paradox: aby domácnosť pri telefonovaní ušetrila s lacnejším operátorom, musí viac zaplatiť Slovak Telecomu.
Normálne by bolo, keby domácnosť mala prístup aj k "holej" pevnej linke bez volacích programov a monopolných obmedzení, a to za cenu, ktorá Slovak Telecomu pokryje len oprávnené náklady na ich prevádzkovanie a primeraný zisk. O toto by sa mal postarať Telekomunikačný úrad a znovu prehodnotiť obchodné podmienky spoločnosti, reálnosť jej cien, prípadne skrytý cenový dumping. Aktuálne je to zvlášť teraz, keď sa dvom alternatívnym operátorom podarilo s Telecomom podpísať zmluvu o prepojení sietí, čo je základ pre štart konkurencie.
Po podpise prepojovacej zmluvy obvinenia Slovak Telecomu, že robí všetko preto, aby si konkurenciu držal čo najdlhšie a čo najďalej od tela, už dubasia na vode. Ale nepredbiehajme. Naše "haló, haló" konkurencia v pevnej sieti ešte neprepája.
