Argentínsky futbalista Veron s pytónom zo zoo v Buenos Aires. FOTO - REUTERS |
Päťčlenný tím Jamesa Hicksa z Kalifornskej univerzity v Irvine skúmal fyziológiu pytónov tigrovitých (Python molurus). Tieto asi štvormetrové ázijské hady sú azda najznámejšímí pytónmi. Kŕmia sa iba občas a korisť požierajú vcelku. Mäsožravým plazom po tom, čo sa nakŕmia, všeobecne obrovsky stúpa spotreba kyslíka. Ako vedci napísali v Nature, pytóny tigrovité upútali ich pozornosť faktom, že rýchlosť ich metabolizmu sa pri trávení v porovnaní s pôstom zvýši až 40-krát, čo trvá až 14 dní. Vtedy sa im mení tráviaca sústava, obličky, pečeň, pankreas, pľúca, srdce a žalúdok.
Hicks s kolegami sa zamerali na srdce. Získali srdcové komory z troch skupín pytónov. Prvej po 28-dňovom pôste, druhej dva dni po pohltení potkanov s štvrtinovou hmotnosťou hada a tretej 28 dní po kŕmení. Zistili, že pytónom, ktorí práve trávili potravu, sedemkrát stúpla spotreba kyslíka. Hmotnosť ich srdcového komorového tkaniva vzrástla dokonca o plných 40 percent. A to iba dva dni po jedle, pričom proces bol dokonale vratný. Príčinou je zvýšená expresia génu, ktorý kóduje zmršťovateľnú svalovú bielkovinu - ťažkoreťazcový myozín. Pri iných živočíchoch to trvá týždne. Pytóny sa tak môžu stať cenným modelom v rámci výskumu srdcových zmien. (ur)
