l Podľa výpočtov Laury Gagliardiovej z Palermskej university a Björna Roosa z Chemical Center v Lunde molekula uránu U2 - diuránium drží pokope vďaka piatim chemickým väzbám, čo je najviac zo zatiaľ známych medziatómových väzieb.
l Hidenori Genda a Jutaka Abe z Tokijského technického inštitútu simulovali na počítači zrážky protoplanét s inými telesami. Protoplanéta si udržala atmosféru, ak nemala oceán. Vysvetľuje to, prečo si Venuša zachovala viac plynov z prvotnej atmosféry ako Zem.
l Tím O. Rouxela z Woods Hole Oceanographic Institution (USA) doložil rýchly vplyv vzrastu obsahu kyslíka v atmosfére pred 2,3 miliardy rokov na chémiu železa v oceáne.
l Michael Kühl z Kodanskej univerzity s kolegami zistil, prečo morská sinica Acaryochloris marina využíva iný chlorofyl ako rastliny, riasy a ostatné sinice, produkujúce pri fotosyntéze kyslík. Konkurenti ju oberajú o viditeľné svetlo, a tak prešla na infračervené.
l Tím Brendana Loftusa z TIGR (USA) sekvenoval genóm prvej choroboplodnej améby, črevného parazita Entamoeba histolytica. Spôsobuje nebezpečnú infekciu amébiázu. Má pestrý repertoár virulentných génov a viaceré metabolické získala prenosom z baktérií.
l Tím Wendella Roelofsa z Cornellovej univerzity identifikoval feromón, ktorým samička švábovitého hmyzieho škodcu rusa domového (Blatella germanica, na snímke) priťahuje samcov, keď je pripravená na párenie. Pasce so syntetickou verziou sa osvedčili.
l Anitha Pasupathyová a Earli Miller z MIT zistili pokusmi s opicami, že pri tvorbe voľných asociácií sa v mozgu najprv aktivizuje striatum a až potom predný čelový lalok kôry.
l Stanley Korsmeyer z Harvard Medical School s kolegami identifikoval myšiu bielkovinu MCL-1, ktorá zabezpečuje prežitie hematopoietických kmeňových buniek, z ktorých vznikajú všetky krvinky, vrátane dôležitých súčastí imunitného systému.
l Tím Davida Coxa z firmy Perlegen Sciences (USA) určil 1,5 milióna "jednopísmenových" rozdielov DNA medzi 71 Američanmi európskeho, afrického a čínskeho pôvodu. Znamená to veľkú pomoc pre výskumy genetického pozadia vážnych fyzických i duševných chorôb.
l Tímy Christiana Machensa z Cold Spring Harbor Laboratory a Joshuu Browna z Washington University novými pokusmi rozšírili poznatky, že tie isté neuróny v mozgu majú viaceré funkcie a podľa potreby sa "prepínajú" z jednej do druhej.
