Umelecká vízia výbuchu magnetaru SGR 1806-20.
ILUSTRÁCIA - REUTERS/NASA
Satelity potvrdili objav mohutných zábleskov žiarenia gama nad búrkovými oblasťami v atmosfére našej planéty. Ide o veľmi krátke záblesky (0,2 až 3,5 tisíciny sekundy). Energia prúdi hore do vesmíru i dolu do atmosféry.
Zdrojom gama žiarenia sú elektróny, pohybujúce sa až 99,99 percentami rýchlosti svetla, narážajúce na atómy plynov v atmosfére, čo ich spomaľuje. Prebytočnú energiu pri tom vyžiaria v podobe gama fotónov. Záblesky vedci objavili v roku 1994 aparatúrou BATSE (Burst and Transient Source Experiment) na satelite Compton.
Nad Zemou sa blýska
Tím Davida Smitha z Kalifornskej univerzity v San Diegu v Science uverejnil výsledky nových pozorovaní zo satelitu RHESSI (Reuven Ramaty High Energy Solar Spextroscopic Imager). Ukázalo sa, že maximálna energia zábleskov žiarenia gama v zemskej atmosfére je zhruba desaťkrát vyššia, ako vyplývalo zo skorších pozorovaní, a tristokrát presahuje energiu fotónov v lekárskych röntgenoch. Blíži sa to javom známym pri čiernych dierach a neutrónových hviezdach.
Zo štatistik vyplýva, že nad celou Zemou sa každodenne vyskytne asi 50 zábleskov žiarenia gama, ale môže to byť až stonásobne viac. Zem tak funguje ako účinný urýchľovač častíc na relativistické energie. Dochádza k tomu najmä na vrcholoch búrkových oblakov následkom bleskových výbojov, ktoré vyvolávajú vznik mohutných elektrických polí medzi vrcholkami oblakov a ionosférou (vonkajšia časť zemskej atmosféry).
Vedci si kladú otázku, nakoľko tieto javy ovplyvňujú dianie v atmosfére ako celku a v magnetosfére Zeme, najmä v magnetických pásoch.
Swift ulovil veľký vesmírný výbuch
Americká sonda Swift zaznamenala najväčší výbuch tvrdého gama žiarenia v posledných 35 rokoch, keď sa tento jav sleduje. Explózia pochádzala z 50-tisíc svetelných rokov vzdialeného magnetaru, ktorý vedci katalogizujú pod názvom SGR 1806-20.
Magnetar je typom neutrónovej hviezdy, superhustého telesa z neutrónov vznikajúceho po zrútení materskej hviezdy. Na rozdiel od ostatných neutrónových hviezd má magnetar veľmi silné magnetické pole. Neutrónové hviezdy rýchlo rotujú a pravidelne, spravidla v zlomkoch sekúnd, vystreľujú jedným smerom lúč žiarenia gama. Zatiaľ ich poznáme iba dvanásť.
Spŕšku prenikavého gama žiarenia, ktoré by bolo schopné v okamihu zničiť život, zaznamenali prístroje 27. decembra 2004. Pretože žiarenie priletelo z obrovskej vzdialenosti, stačila ho pozemská atmosféra pohltiť.
SGR 1806-20 v súhvezdí Strelca je známy ako "mäkká puška gama žiarenia", pretože po prvom obrovskom výrone energie uvoľní sériu menších spŕšok. Decembrový výbuch však bol oveľa silnejší, než býva pri tomto type magnetaru obvyklé. Hviezda uvoľnila za desatinu sekundy energiu, ktorú Slnko vyžiari za 150-tisíc rokov.
"To uvidíte raz za život," povedal David Palmer z laboratória v Los Alamos v Novom Mexiku.
Sonda Swift, ktorú v novembri 2004 vypustila NASA, zachytila prúd gama žiarenia a rýchlo zamerala prístroje k výbuchu, kde zaznamenala ešte jeho žiaru. Vedci vkladajú do tejto sondy veľké nádeje, pretože veria, že otvorí éru podrobného výskumu magnetarov. Riadia ju odborníci z Goddardovho strediska pre vesmírne lety v Greenbelte v štáte Maryland. (zu, čtk)
Umelecká vízia záblesku žiarenia gama v zemskej atmosfére, pozorovaného satelitom RHESSI. ILUSTRÁCIA - NASA
