Neformálne úvahy o evolúcii alebo Prečo je občas dobré pýtať sa Prečo?

Na neformálne stretnutie sme si pozvali odborníka z pre nás vzdialenej oblasti. Plánovali sme, že si vypočujeme jeho argumenty, poučíme sa, podiskutujeme. "Áno, môžeme diskutovať, ale vedzte, že vaše názory nie sú rovnocenné mojim", upozornil nás odborní

Na neformálne stretnutie sme si pozvali odborníka z pre nás vzdialenej oblasti. Plánovali sme, že si vypočujeme jeho argumenty, poučíme sa, podiskutujeme. "Áno, môžeme diskutovať, ale vedzte, že vaše názory nie sú rovnocenné mojim", upozornil nás odborník a naznačil, že úlohy sú jasné: My sa pýtame, on odpovedá; my otvárame ústa, on nás zasypáva múdrosťami; on diktuje, my si zapisujeme.

Stretnutie bolo poučné a každý si niečo odniesol. Každý, okrem odborníka. Tým, že vyzdvihol svoje názory na piedestál a tie z publika odoslal do suterénu, obral sa nielen o tri hodiny času, ale aj o možnosť z diskusie sa poučiť.

Dve skupiny otázok

Otázky v diskusiách možno rozdeliť do dvoch skupín. Tie, ktoré začínajú slovkom "Ako?", majú za cieľ odhalenie proximatívnych (bezprostredných) príčin nejakého javu. Oveľa zložitejšie však bývajú otázky, začínajúce "Prečo?", ktoré atakujú ultimatívne (konečné) príčiny. Pozná to každý, kto sa ocitne pod spŕškou otázok dieťaťa, ktoré chce presvedčiť o zmysle cesty do hypermarketu, keď na Fox Kids bežia Totally Spies. Odpoveď na prvú otázku nevyžaduje veľkú prípravu; v druhom prípade je už odpoveď často podmienená aj hľadaním zdôvodnení, ktoré budú pre pýtajúce sa dieťa uspokojivé.

Otázky "Ako...?" a "Prečo...?" sa tiahnu celým obdobím existencie ľudstva, počas ktorého naši predkovia a súčasníci pátrali a stále pátrajú po príčinách fungovania sveta. Pokiaľ chceme o nejakom fenoméne získať komplexnú predstavu, musíme sa pýtať na jeho proximatívne aj ultimatívne príčiny. Je dôležité pýtať sa "Ako bunky v tele starnú?", aby sme mali predstavu, ako je možné s bunkovým starnutím manipulovať. Aby sme však vedeli odhadnúť, aké sú celkové šance na úspech, musíme tiež vedieť, prečo bunky nie sú nesmrteľné. Na prvú otázku nám odpovie bunkový biológ a fyziológ, na druhú otázku si však budú musieť na pomoc zavolať evolučného biológa.

Evolučná syntéza

Až do druhej polovice 19. storočia vlastne neexistovala odpoveď na jednu jedinú otázku pátrajúcu po ultimatívnych príčinách biologických javov. "V biológii dáva čokoľvek zmysel iba vo svetle evolúcie," povedal pred takmer sto rokmi genetik Theodosius Dobzhansky a tým vysvetlil, prečo biológovia až po Darwinovom odhalení základných princípov evolúcie zrazu začali získavať jasnejšiu predstavu o odpovediach na dovtedy nezodpovedateľné otázky. V kontexte evolučnej teórie začali spolu komunikovať skupiny, ktoré sa dovtedy do veľkej miery ignorovali: zoológovia, botanici, populační biológovia, genetici. Až táto ochota prijať názory vtedy odborne vzdialených kolegov ako rovnocenné vlastným viedla počas niekoľkých desaťročí k spoločnej paradigme, ktorá je označovaná ako Evolučná syntéza.

Mayr inšpiruje aj dnes

Jedným z hlavných protagonistov tohto vzrušujúceho obdobia, často označovaného za otca Evolučnej syntézy, bol nedávno zosnulý Ernst Mayr, ktorý sa v júli 2004 dožil úctyhodnej storočnice. Darwina tak "zmeškal" len o 22 rokov. Zato bol súčasníkom takých gigantov modernej biológie, ako Thomas Morgan, Robert Fisher, J. B. S. Haldane, Sewall Wright, Julian Huxley či už spomínaný Theodosius Dobzhansky. Ich názorové výmeny boli základom pre kvalitatívny posun biológie.

Mayrova šesťdesiat rokov stará kniha Systematika a pôvod druhov (Systematics and the Origin of Species, Columbia University Press, 1942) je stále často citovanou pre bohatstvo argumentov v prospech darwinovskej evolúcie. Spôsob, akým dokazoval, že teleonomická predstava evolúcie, ako procesu nasmerovaného ku konečnému cieľu, je scestná, inšpiruje aj dnes. Mayr zostal legendou, ktorá má čo povedať aj o dve generácie mladším čitateľom.

Jeho najnovšia kniha Čo je to evolúcia (Kalligram, edícia Majstri vied, 2004) nie je jeho najlepším spisom. Na viacerých miestach bez šťavy, s opakujúcimi sa pasážami a povrchnými paragrafmi naznačuje, že je skôr výsledkom (nie najlepšej) kompilácie editora, ktorý pracoval s Mayrovými poznámkami a staršími textami. Ľudí chtivých po poznaní však upozorňuje na obrovský potenciál evolučnej biológie pri odhaľovaní záhad týkajúcich sa aj našej biologickej prirodzenosti.

Toto je biológia

"Preľudnenie, ničenie životného prostredia, kriminalita, to nemôže byť vyriešené technologickým pokrokom, ani literatúrou a históriou, ale len na základe pochopenia biologických základov týchto problémov", píše Mayr vo svojej staršej (a vydarenejšej) knihe Toto je biológia (This Is Biology, Harvard University Press, 1997). "Každý vzdelaný človek by mal mať základnú predstavu o biologických koncepciách: evolúcii, biodiverzite, kompetícii, adaptácii, prirodzenom výbere, reprodukcii," dodáva.

Odpovede na otázky Prečo...?, ktoré tieto koncepcie nachádzajú, môžu byť užitočné aj pre odborníkov, ktorí v diskusiách uprednostňujú skôr názorovú asymetriu. Ak chcú dosiahnuť Mayrovu veľkosť, mali by svoj prístup prehodnotiť. V opačnom prípade im ostane len ich vlastná ješitná neomylnosť.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

ŠPORT

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

Neprehliadnite tiež

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 128
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 519
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 328
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 082
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 087
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 214
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 090
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 917
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 068
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 998

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop