Cestujte do budúcnosti ako Einstein. Aj takto možno rozšifrovať posolstvo výstavy vo Vedeckom múzeu v Londýne, venovanej životu a dielu nemeckého génia. 18. apríla si pripomenieme 50. výročie jeho smrti. FOTO - REUTERS
Zaoberal sa tiež vytváraním vízií alternatívnych budúcností svetovej civilizácie. Viac ako tridsať rokov vyučoval kurzy budúcnosti na univerzite v Binghamtone v USA. Zomrel 16. novembra 2004.
Bol popredným americkým futurológom a historikom. Známym sa stal kombináciou záujmu o históriu a budúcnosť. Pôsobil ako profesor na oddelení histórie na State University of New York v Binghamtone v USA. Prednášal kurzy histórie a budúcnosti.
Osemnásť kníh o budúcnosti
Napísal a publikoval 18 kníh, v ktorých sa zaoberal najmä témami spojenými s budúcnosťou. Zaoberal sa vytváraním alternatívnych vízií svetovej civilizácie. Bol obdarený nevšedným nadaním imaginácie. Spájal ho s neobyčajnou pracovitosťou. Ako trinásťročný napísal 151-stranovú knihu Filozofia pokroku a ako devätnásťročný mal prečítaných všetkých 120 kníh H. G. Wellsa.
Jeho najpopulárnejšou knihou sa stala Krátka história budúcnosti (1989); v rokoch 1992 a 1999 vyšli jej revidované verzie. Kniha má formu pamätí písaných v roku 2200. Autor v nich opisuje tri predchádzajúce svetové poriadky, ktorými prešla Zem do roku 2200.
Výstižné charakteristiky týchto svetových poriadkov udávajú už názvy jednotlivých častí knihy. Prvú nazval Zem, a. s., a popisuje tu korporatívnu globálnu ekonomiku. Tá trvala zhruba do polovice 21. storočia a skončila sa veľkou depresiou v roku 2038 a jadrovou vojnou v roku 2044.
Druhá časť Červená Zem opisuje socialistické svetové spoločenstvo. Tretia časť Dom Zeme opisuje svetovú spoločnosť usporiadanú na princípoch New Age v podobe decentralizovaného poriadku autonómnych spoločností, ktorá trvala zhruba od roku 2140.
V knihe Nasledujúce tri budúcnosti: Paradigmy vecí, ktoré prídu - 1991 sa Wagar zaoberal tromi hlavnými smermi futurologického myslenia: technoliberálnym, radikálnym a kontrakultúrnym. Tie potom premietol do troch možných podôb prichádzajúcich kultúrnych epoch.
Po stopách H. G. Wellsa
W. Warren Wagar sa podrobne zaoberal najmä podobami budúcnosti prezentovanými v knihách H. G. Wellsa, ktorého považoval za zakladateľa modernej futurológie. Jeho predstavy o budúcnosti výrazne ovplyvnili aj myslenie W. W. Wagara. Ten publikoval v roku 1961 knihu nazvanú H. G. Wells a svetový štát, kde sa zaoberal najmä Wellsovými víziami svetového štátu a jeho možnej podoby.
Z ďalších kníh W. Wagara možno uviesť Otvorená konšpirácia: H. G. Wells o svetovej revolúcii - 2001, ktorá obsahuje aj reprint Welsovej knihy Otvorená konšpirácia z roku 1928. V roku 2004 stihol ešte vydať knihu H. G. Wells: Putujúc časom.
Medzi najznámejšie a najpopulárnejšie Wagarove knihy patria Mesto človeka: Proroctvá svetovej civilizácie v myslení dvadsiateho storočia - 1963; Budovanie mesta človeka: Obrysy svetovej civilizácie - 1971; Dobré zvesti: Viera v pokrok od Darwina po Marcusseho - 1972, a Konečné vízie: Literatúra posledných vecí - 1982.
Wagar sa tiež intenzívne zaoberal myšlienkami pokroku a vo svojich knihách podrobne zmapoval, ako sa menila viera v ľudský pokrok. Tá sa podľa jeho slov stala náboženstvom moderného človeka. Človek ešte dlho po strate dotyku s transcendenciou pokračuje vo viere, že história zaznamenáva jeho postupné približovanie sa dokonalosti.
Stal sa tiež priekopníkom výučby budúcnosti na univerzitách. Naplnil tak víziu svojho veľkého vzoru H. G. Wellsa. Ten už na začiatku uplynulého storočia hovoril a písal o potrebe vedy o budúcnosti a tiež o potrebe profesorov, špecializujúcich sa na výučbu predvídania a myslenia o budúcnosti.
Takýmto profesorom budúcnosti W. Warren Wagar nesporne bol.
klinec.blog.sme.sk
Autor: IVAN KLINEC(autor je ekonóm, prognostik a futorológ)
