Adventures of Sherlock Holmes: The Silver Earring - po stopách vraha

raz častejšie. Dobrým príkladom toho je aj tento Sherlock Holmes...

Iste, že zlatý vek, keď Lucas Arts či Sierra chrlili jednu pecku za druhou, je nenávratne za nami. No za nami je už zjavne aj doba maximálneho adventurného sucha, súdiac podľa súčasných i pripravovaných titulov. A to je dobre, veľmi dobre. Fajn, tak toľko k sentimentálnemu úvodu :) a poďho do hodnotenia „hříčky“ Sherlock Holmes: The Silver Earring (SHSE).

Nie je to prvýkrát, čo sa s postavou detektíva Holmesa stretávame na našich monitoroch. Aj keď predchádzajúce tituly nepatria vždy k najvydarenejším hrám, o SHSE z dielne ukrajinského Frogwares sa to povedať nedá. Prvým pozitívom je, že nejde len o pretransformovanie jednej z kníh sira Arthura Conana Doyla so známym dejom. Príbeh špeciálne kvôli hre vytvoril jeho verný fanúšik a obdivovateľ. Aj keď to teda nie je „stopercentný originál“, komplikovanosťou i duchom sa pôvodným dielam podobá dostatočne na to, aby vás zabavil. Sherlock Holmes je spolu s neodlúčiteľným doktorom Watsonom pozvaný na oslavu bohatého a vplyvného sira Melvyna Bromsbyho a jeho mladej dcéry Lavinie, ktorá sa práve vrátila z niekoľkoročného pobytu za hranicami Anglicka. Tá si ale ocinka po návrate dlho neužije. Sir Bromsby sa totiž ešte skôr, ako stihne dokončiť slávnostnú uvítaciu reč, prevalí na lopatky s guľkou v srdci. Čo viac, podozrenie kvôli nájdenej zbrani, očitým svedkom a dedičskému motívu padá práve na Laviniu. Do príbehu sa čoskoro zamotajú desiatky ďalších postáv, motívov a v neposlednom rade i zopár ďalších obetí. Skrátka, vykľuje sa z toho dostatočne komplikovaný prípad na to, aby bol hodný pozornosti pána Holmesa.

Veľmi dôležitým stavebným prvkom je samozrejme atmosféra. Ak je teda niekto z vás Sherlock-Holmes-pozitívny, nemusí to dočítať ani k záverečnému hodnoteniu a rovno si môže hru bežať kúpiť. Sherlockovi totiž nechýba nič z očakávaného anglického šarmu, povestnej nonšalancie, príznačného aristokratizmu či dokonalého deduktívneho myslenia. Rovnako ostatné postavy i prostredia vykazujú verne všetky známky anglickej spoločnosti na prelome 19.-ho a 20.-ho storočia. Chybička krásy môže nastať vtedy, ak vám podobné prostredie neimponuje. V takom prípade sa budete do hry dostávať len ťažko. Bola by však chyba odsúdiť ju, pretože ponúkaný bohato rozvetvený príbeh a niekoľko zaujímavých hádaniek isto nenechajú žiadneho adventuristu chladným. Aj keď nasledovné spojenie budí dojem, že je v rozpore s onou pomalou okázalosťou príznačnou pre hru, nenapadá mi nič lepšie ako napísať, že vás hra nakoniec strhne.

Podstatnú časť vyšetrovania tvorí spovedanie svedkov a postáv, či už Holmesom alebo Watsonom. Hra je vďaka konverzácii na vysokej úrovni a zdvorilostným formulkám, ale aj vďaka informačnej nasýtenosti poriadne ukecaná. Miestami je rozhovorov tak veľa, že to niekto môže považovať za mínus. Na druhej strane treba zobrať do úvahy, že nejde o žiadnu akčnú adventuru a jediný spôsob, ako rozviazať tak prepracovaný príbeh, je poriadne ho rozkecať. Ak vám teda tento typ hier vyhovuje, budete považovať siahodlhé dialógy plné slovných hračiek a nemenej dlhé Holmesove monológy plné nádhernej dedukcie za primerané. S komplikovanosťou reči úzko súvisia aj ja jazykové nároky, ktoré na vás hra kladie. Do slovníka sa rozhodne budete pozerať častejšie ako pri iných adventurách. Hráčom, ktorí sa SHSE nechcú vzdať, no zároveň nemajú k angline až tak blízko, môže byť útechou, že sa titul predáva aj v českej lokalizácii.

Ďalšou nosnou časťou vyšetrovania je zbieranie dôkazov. Sherlocka zaujíma doslova všetko – od prachu cez škvrnky, chĺpky, vlasy, kúsky látok až po fotky, dokumenty, listiny, korešpondenciu a podobne. Toto všetko budete neskôr v domácom laboratóriu skúmať, analyzovať a porovnávať, čím budete podkladať alebo vyvracať vaše dohady a domnienky. Spôsoby získavania dôkazov sú vlastne dva. Jeden z nich je kritizovateľný, pretože ide o nepopulárny pixelhunting, kedy musíte myškou preskúmať každý pixlíček v miestnosti (a to ešte z viacerých uhlov), aby ste v nej spomínané chĺpky našli. Patrí to síce k vyšetrovaniu, niekedy to ale statočne lezie na nervy. Druhý spôsob je herne oveľa prijateľnejší. Dôležité dôkazy sa totiž často skrývajú v dômyselných skrýšach či trezoroch, do ktorých sa dostanete len po rozlúsknutí nejakej logickej hádanky. Asi takto nejako vyzerá vyšetrovací deň našich dvoch postáv. Na jeho konci sa obe stretnú a navzájom sa informujú o svojich úspechoch.

Dostávam sa ku kvízu, hernej pasáži, ktorá je – nebyť toho, že má veľké nedostatky – neuveriteľne prínosná. Zaslúži si teda zopár riadkov. Hra si v nej „sama overuje“, či s ňou držíte krok a či všetkému dôležitému správne rozumiete. Dostanete sériu otázok, na ktorú musíte odpovedať stručným yes or no, ale zároveň podložiť svoju odpoveď dôkazom z bohato členeného inventára (predmetom, udalosťou či rozhovorom). Veľakrát sa žiaľ stane, že aj keď ste presvedčený o správnosti svojej odpovede, hra nepovažuje váš dôkaz za dostatočný a žiada si iný. Najkomplikovanejšia situácia nastáva, keď je potrebné skombinovať k jednej odpovedi dôkazov niekoľko. Vaše odpovede sa navyše neberú jednotlivo, ale ako celok. Neukáže sa vám teda, kde robíte chybu, dostanete len možnosť kvíz opäť upraviť. Vtedy už skutočne neviete, či odpovedáte nesprávne alebo ste len niekde priradili zlý dôkaz, prípadne ich chybne skombinovali. Nebyť toho, že je kvíz takýto frustrujúci, bol by to skvelý spôsob, ako hráča udržať v hre. Unikátna ukážka zlej realizácie dobrého nápadu.

GRAFIKA 8 / 10
Pozadia pripomínajú skôr fotky ako počítačom vygenerované obrázky. Nedočkáte sa v nich veľa pohybu, sú pomerne statické, no je na nich vidieť peknú hru svetiel a tieňov. Každý predmet (bez ohľadu na svoju veľkosť či dôležitosť) je do detailov prepracovaný. Síce to niekedy ešte viac komplikuje pixelhunting, ale v tomto prípade sa to dá považovať za pochvalu. Rovnakú pochvalu si zaslúžia aj 3D postavy. Nie sú o nič menej detailné a ich pohyb je prirodzený. Kým sa nenachádzate v členitejšom prostredí... V takom sa sem-tam elegantný aristokrat zasekne do stoličky alebo občas nonšalantne stepuje na mieste otáčajúc sa okolo vlastnej osi, kým sa odhodlá pohnúť. Okrem toho, že to je smiešne, to má ešte aj neblahý efekt spomaľovania. Nestáva sa to našťastie až tak často. Dobre zvládnutá je i mimika. Horšie sú na tom tiene postáv, ktoré v menu nesú vznešený, ale od pravdy viac ako vzdialený názov – quality shadows. Malo by sa to skôr volať – extraordinary low quality and disgusting shadows. Z diaľky sú tiene postáv ešte celkom v poriadku, ale zblízka sú šialene hranaté a hnusné. S ostatným prostredím kontrastujú natoľko, že ich odporúčam vypnúť a nekaziť si z inak peknej grafiky dojem.

INTERFACE 8 / 10
Inventár ako sa patrí. Po grafickej stránke je síce prečačkaný ako sviňa (to nie je prirovnanie, tým chcem zdôrazniť stupeň prečačkania) , ale zato je užitočný ako... hmm, napríklad ako sviňa (teraz je to prirovnanie:). Do svojho notesu si Sherlock zaznamená každý jeden dialóg do posledného slovíčka, každý nález zaeviduje s presnými údajmi, všetky zistenia, podozrenia a súvislosti si dôkladne a zrozumiteľne poznačí. Skrátka inventár je natoľko prepracovaný, že aj keby ste hru nehrali pol roka a potom sa ním prehrabali, spomeniete si na všetko, čo sa stalo.

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Spomínané prezeranie každučkého bodíku na obrazovke vie niekedy unaviť. Našťastie má Sherlock niečo ako šiesty zmysel, ktorý tento proces uľahčuje. Nedovolí vám totiž opustiť lokáciu skôr, ako všetko potrebné zozbierate. Nestane sa teda, že budete kysnúť a zvažovať, či to náhodou nie je kvôli nevšimnutému predmetu na inom mieste na mape. Dá sa to považovať za obmedzovanie slobody hráča, ale podľa mňa to hrateľnosti a plynulosti pomáha. Inak sa jedná o klasickú adventurku (s dvoma zbytočnými akčnými vsuvkami), kde sa všetko rieši pokojným, starým a dobrým klikaním myšou. Celkové hodnotenie znižuje hlavne nepodarený (vyššie opisovaný) kvíz.

MULTIPLAYER
Hráte síce za Sherlocka i za Watsona, ale vždy len na jednom počítači.

ZVUKOVÉ EFEKTY 7 / 10
Pred chvíľou som si uvedomil, že toto je jediná vec, o ktorej som pri hraní v súvislosti s recenziou nerozmýšľal. A tak som si kvôli tomu SHSE zapol ešte raz. A prišiel som na to: pri hraní som o tom nerozmýšľal preto, že sú zvuky dosť nevýrazné na to, aby sa im venovalo veľa pozornosti. Nie že by boli nekvalitné, ale nie je ich tam veľa. O atmosféru v prostrediach a o podvedome tvorený dojem z nich sa viac stará hudba. Hodnotenie ale posilňuje dabing, ktorý pod zvuky spadá. Ten je našťastie profesionálny a kvalitný, takže aj napriek ukecanosti nie je tŕňom v – hmm... uchu.

HUDBA 10 / 10
Kvalitu práce takých skladateľov ako Edvard Hagerup Grieg, Antonín Dvořák, Robert Schumann či Pjotr Tchaikovskij už predo mnou hodnotili iné kapacity, a tak by som si im dať menej ako plný počet bodov netrúfol. Pri použtej hudbe, ktorá nie je pôvodná, teda recenzentovi zostáva len zhodnotiť, či sa jej výber k danej hre hodí. A podľa počtu priradených hviezdičiek si môžete domyslieť, aký mám na to názor.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Označil by som hru za mierne náročnejšiu. V prvom rade kladie SHSE vysoké požiadavky na vnímanie a dobré orientovanie sa v zamotaných súvislostiach. Náročnosť hádaniek a puzzlov je tiež celkom zapeklitá. Zopár hodín sa nad nimi určite potrápite. V rámci poctivej adventury ale podobné zákysy určite motivujú a sú prínosné.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8 / 10
Aj napriek občasným nedostatkom v hrateľnosti, ktoré sú spôsobené nezvládnutým kvízom, pixelhuntingom a nie najdokonalejším pathfindingom ide o veľmi kvalitný, mierne náročnejší titul. Jednoznačne odporúčam všetkým adventuristom a ešte aj chlapcom z Razbor Studios, čo spáchali Legacy: Dark Shadows (recenzia) – takto sa robí adventura, vy trúdi (pardon, nedokázal som si to odpustiť :). Hru som síce nepreberal na recenzovanie s veľkým nadšením, no jej atmosféra a prepracovanosť puzzlov, príbehu i záplatky ma hneď dostali z nevôle. Ako som spomínal – keď ste adventurista, tak vás to iste strhne. Pred dĺžkou i kvalitatou úctyhodným outrom dostanete možnosť zatipovať si vrahov a vinníkov, no myslím si, že je takmer nemožné uhádnuť všetkých. Hra vám skrátka dá zvláštnym spôsobom dostatočne pocítiť, že aj keď ste to boli vy, kto zbieral dôkazy, kto spovedal svedkov a riešil kvízy, predsa len nedosahujete stupeň inteligencie a schopnosť dedukovania, akými disponuje pán Sherlock Holmes. Nejde ale o spôsob urážlivý, naopak, je veľmi príjemný a zanechá vo vás dobrý pocit. Tak ako aj hra samotná.