Supravodivosť je fyzikálny jav, pri ktorom materiál stráca elektrický odpor a vytláča magnetické pole. Jav má obrovské možnosti technického využitia, ktoré sú dosiaľ limitované najmä preto, že funguje len pri teplotách v blízkosti tzv. absolútnej nuly, teda mínus 273 stupoov.
Začiatkom tohto roku objavili japonskí vedci supravodivosť v boride magnézia, v jednoduchej kovovej zlúčenine pri teplotách pod mínus 233 stupňov. To je takmer dvakrát vyššia teplota ako v doterajších kovových supravodičoch. Sú síce známe materiály, tzv. vysokoteplotné supravodiče, pracujúce už pri teplotách mínus 140 stupňov, ale MgB2 je omnoho lacnejší a technologicky jednoduchší. Objav vyvolal obrovský boom vedeckého výskumu, ktorý už viedol k značnému pokroku pri príprave drôtov, ktoré majú reálnu perspektívu použitia pri bezstratovom prenose elektrickej energie. Tenké filmy môžu pracovať v elektronike, v citlivých magnetických detektoroch. Materiál má šancu nahradiť nízkoteplotné supravodiče v tomografoch s magnetickou rezonanciou.
Časopis Physical Review Letters uverejnil prácu košických fyzikov Szabóa, Samuelyho a Kačmarčíka, ktorí v spolupráci s kolegami v Grenobli významne prispeli k objasneniu mechanizmu supravodivosti v MgB2. Pomocou mikrokontaktovej spektroskopie dokázali, že v materiáli existujú dve odlišné skupiny elektrónov a práve jedna z nich výrazným spôsobom prispieva k vytvoreniu supravodivosti. (sa)
