FOTO - TASR
Nosorožec sumatranský (Dicerorhinus sumatrensis) je najmenším zástupcom svojho druhu. Zviera žije v hustých dažďových alebo horských lesoch a kedysi bolo rozšírené po celej juhovýchodnej Ázii. Jeho stavy sa rapídne znížili poľovaním a ničením životného priestoru. Asi 300 exemplárov je dnes roztrúsených v Mjanmarsku, Thajsku a na ostrovoch Sumatra a Borneo.
Aj iné druhy nosorožcov vydávajú zvuky, ale tie svojím trvaním a pestrosťou nemôžu konkurovať palete zvukov nosorožca sumatranského. Elisabeth von Meggenthalerová z Fauna Communications Research Institute v Hillsborough, štát Severná Karolína, a jej kolegovia k tomuto poznatku dospeli po analýze zvukových prejavov troch nosorožcov sumatranských, ktorých chovajú v zoo v Cincinnati.
Výskumníci zistili, že zvieratá vydávajú takmer bez prestávky zvuky, ktoré sa dajú rozčleniť do troch skupín. Do prvej spadajú krátke, zvučné škreky s frekvenčným rozsahom 70 až 4000 hertzov.
Mikrofóny potom zaznamenali ťahavé pískanie, ktoré sa vyšplhalo až na 100 decibelov. Pískanie malo niekedy pre ľudské ucho nepočuteľnú frekvenciu 17 hertzov, resp. sa dostalo do veľmi vysokých polôh 8000 hertzov.
Vedci narazili ešte na tóny, ktoré silne pripomínajú zvukové prejavy veľrýb. Podľa nich to môže mať dve príčiny. Buď je to výsledok podobných životných nárokov, alebo úzkej evolučnej príbuznosti oboch druhov. Nie je preto vylúčené, že pradávny zvukový prejav, ktorý nosorožce i veľryby zdedili po svojich predkoch, bol rovnaký.
(tasr)
