Zrekonštruované fragmenty lebky Omo I (hore) a mozgovňa Omo II. FOTO - NATURE |
Homo sapiens sa vyvinul v Afrike. Najstaršie tamojšie známe fosílie, ktoré mu jednoznačne patria (našli sa v Etiópii), majú asi 165 000 rokov. Pred asi 100 000 rokmi Homo sapiens vyrazili cez Blízky východ do sveta. Ich africké počiatky sú však stále nejasné. Takzvané sapientné anatomické prvky sa pozorujú na lebkách praľudí datovaných do doby až pred vyše jedným miliónom rokov.
Viacerí paleoantropológovia si preto myslia, že evolúcia nášho druhu trvala státisíce rokov (osobitne Sally McBreartyová z Connectitutskej univerzity a Alison Brooksová z Univerzity Georgea Washingtona). V závere sa evolúcia z neznámych príčin zrýchlila. Homo sapiens sa potom rozšírili po celom svete. Všade nahradili staršie druhy praľudí, ktorí boli potomkami skorších migračných vĺn takisto z Afriky (od doby pred asi 1,8 milióna ro- kov).
Ian McDougall z Austrálskej národnej univerzity (Austrália), Francis Brown z Utažskej univerzity a John Fleagle z Univerzity v Stony Brook (obe USA) teraz v najnovšom čísle časopisu Nature oznámili, že "zdokladované dejiny" nášho druhu posunuli vďaka novému pohľadu na dva nálezy z roku 1967 o ďalšie desaťtisíce rokov do minulosti. Ide o fragmenty jednej lebky a mozgovne druhej od juhoetiópskej rieky Omo, označené ako Omo I a Omo II. Nesú výrazné znaky Homo sapiens, najmä prvá z nich. Nepredpokladalo sa, že sú rovnako staré a aj o ich veku prebiehali diskusie.
McDougall s kolegami urobili dôkladné datovanie hornín, v ktorých sa obe lebky našli. Použili merania na báze izotopov argónu a niekoľko pomocných geologických metód. Výsledok: Obe lebky sú rovnako staré a najpravdepodobnejšie majú približne 195 000 rokov. To z nich robí najstaršie známe kvalitne datované fosílie anatomicky moderných ľudí nášho druhu.
