Chobotnica (Octopus vulgaris) z Dánskeho akvária v Kodani je veľmi dôverčivý a mimoriadne zvedavý živočích. Na snímke sa snaží odkrútiť veko nádoby a dostať sa ku krabovi, zavretému vo vnútri. FOTO - TASR/EPA |
ty v Jeruzaleme. Napísali o tom v časopise Nature.
Človek je manuálne mimoriadne zručný tvor. Pomáhajú nám v tom jednak kĺbové končatiny, umožňujúce presne narábať s predmetmi v kontrolovateľných rovinách, jednak citlivé viacčlánkové prsty, ktoré majú skvelú uchopovaciu schopnosť. To prvé zdieľame so stavovcami, druhé s primátmi. Ako naznačujú anatomické porovnávania s neandertálcami, práve vyšia manuálna zručnosť Homo sapiens mohla patriť medzi kľúče k obrovskému evolučnému úspechu nášho druhu.
V živočíšnej ríši sa nám okrem iných primátov a morských cicavcov zložitosťou mozgu a ostatnej nervovej sústavy blížia hlavonožce: chobotnice, sépie a kalmary. Lenže to sú mäkkýše. Chýba im pevná kostra, možno na naše šťastie. No aj tak s objektmi okolitého sveta manipulujú veľmi šikovne chápadlami a ramenami.
Hochnerov tím zaznamenal na video kŕmiace sa jedince chobotnice osemnoha pobrežného (Octopus vulgaris). Ako obyčajne si jednotlivé sústa podávali do úst chápadlom. Keďže chápadlo je pružné, mohli by to robiť hocako. Analýza záberov však ukázala, že chobotnica si pri tom krátko po uchopení sústa prísavkami vytvára tri kvázi-kĺby, v ktorých je chápadlo zvlášť ohybné, kým medzi nimi stuhnuté. Najvýraznejší približne v polovici dĺžky chápadla, tak ako lakeť na ľudskej ruke. Toto usporiadanie, v prípade človeka dosiahnuté evolúciou a v prípade chobotnice správaním, môže byť ideálne pre zručnú manipuláciu s malými predmetmi.
(zu)
