Britský minister zahraničných vecí Jack Straw (vľavo) a japonský predseda vlády Junichiro Koizumi by možno privítali rýchlejší pokrok vo výskume šedivenia, aj keď sa zjavne za svoje odchádzajúce kmeňové bunky melanocytov nehanbia. FOTO - ČTK/AP
Šediny sú pre niekoho symbolom životnej múdrosti a skúsenosti, pre iného znamenajú starobu, ktorú treba maskovať. Existuje množstvo výrobkov, ktoré prinavrátia vlasom žiarivú farbu. Možno sa však blíži čas, keď nahradíme farby na vlasy omladzovačom kmeňových buniek. Je to jeden z možných dôsledkov štúdie publikovanej v prestížnom časopise Science. Ukázala, že myši a pravdepodobne aj ľudia šedivejú v dôsledku znižujúceho sa počtu buniek produkujúcich pigment, ktorý dodáva vlasom farbu.
Nezastupiteľná úloha melanocytov
Kmeňové bunky sú zdrojom nových buniek pre najrozličnejšie tkanivá ľudského tela, vrátane vlasov. Pred niekoľkými rokmi vedci objavili kmeňové bunky, z ktorých vznikajú melanocyty, zodpovedné za tvorbu pigmentu. Po tom, čo melanocyty vzniknú, putujú na dno vlasových váčkov, kde zabezpečujú zafarbenie keratinocytov, dávajúcich základ vlasom.
Prečo však tento proces s vekom zlyháva? Prečo vlasy časom zošedivejú? Na tieto otázky sa pokúsil odpovedať molekulárny onkológ David Fisher a jeho tím z Harvardovej lekárskej školy. Pri svojich experimentoch využili myši, ktorým vrodené mutácie spôsobili problémy so zafarbením srsti.
Prečo ošediveli myši
V prvom prípade boli myši postihnuté mutáciou v géne Mitf, ktorý zohráva významnú úlohu pri tvorbe melanocytov. V dôsledku poruchy v tomto géne zošedivela srsť myšiam po 6-10 mesiacoch. V druhom prípade mali myši defekt v géne Bcl2. Táto porucha spôsobuje odumieranie kmeňových buniek, v dôsledku čoho myši zošediveli už po niekoľkých týždňoch po narodení.
Vedci sa preto sústredili na sledovanie osudu kmeňových buniek a melanocytov pri myšiach s uvedenými genetickými poruchami. Výsledky porovnali so situáciou pozorovanou pri zdravých starnúcich myšiach.
Aké zmeny prebehli vo vlasových váčkoch šedivejúcich mutantných myší? Vedci zistili, že sa im postupne strácali kmeňové bunky a na ich mieste sa objavovali melanocyty. Tie by za normálnych okolností mali zostúpiť na dno vlasových váčkov, no melanocyty mutantných myší túto schopnosť stratili a hromadili sa v hornej časti vlasových váčkov. Povedané inak, kmeňové bunky produkujúce melanocyty strácali schopnosť regenerovať sa a produkovať tak funkčné melanocyty.
A ako vyzerala situácia pri zdravých starnúcich myšiach? Presne tak isto. Melanocyty boli na mieste chýbajúcich kmeňových buniek a stratili schopnosť zostúpiť na dno vlasových váčkov.
Kmeňové bunky, zobuďte sa!
Veľmi podobne to vyzerá u ľudí. Nesprávne umiestnené melanocyty mali už ľudia v stredných rokoch, kým u starších ľudí už nevidno ani kmeňové bunky, ani melanocyty. Tieto pozorovania ukazujú, že mechanizmus straty zafarbenia vlasov je pravdepodobne rovnaký u myší aj u ľudí.
Aké závery teda vyplývajú z uvedenej štúdie? Kmeňové bunky melanocytov pravdepodobne nemajú nekonečnú kapacitu pre svoju vlastnú obnovu, po istom čase odumierajú. Pri šedivení vlasov teda zrejme kmeňové bunky jednoducho prestanú pracovať.
Ako možno šediveniu vlasov zabrániť? Musíme kmeňové bunky prinútiť, aby sa začali znovu deliť a produkovať funkčné melanocyty. To však vedcom ešte nejaký čas potrvá. Preto ak patríte k ľuďom, ktorí majú problém so šedivejúcimi vlasmi, farby na vlasy zatiaľ nezahadzujte.
Autor: PETER KOSA(autor pracuje na Prírodovedeckej fakulte UK)
