 Sova je jedným z mála vtákov, ktorý sa považoval za múdreho už dávno. Jej sa však nový výskum priamo netýka, lebo sova nepatrí medzi spevavce. FOTO - TASR/AP |
Vtáky nie sú hlúpe, nemajú primitívny mozog. V časopise Nature Reviews Neuroscience k tomuto názoru dospela medzinárodná skupina expertov, podľa ktorej takmer všetko uverejnené o vtáčích mozgoch v učebniciach anatómie je mylné. Táto správa s nádychom senzácie sa dostala v posledných dňoch na titulné strany vedeckých rubrík svetových médií vrátane televíznych staníc CNN, NBC a denníkov New York Times alebo Guardian.
Je potešiteľné, že v konzorciu expertov bola i mladá talentovaná slovenská vedkyňa Ľubica Kubíková.
V tíme Ericha Jarvisa
Dr. Kubíková pracuje v Ústave biochémie a genetiky živočíchov SAV v Ivanke pri Dunaji. Zaoberá sa funkčným mapovaním mozgu hydiny. Vďaka úspešnej dizertačnej práci získala pozvanie na študijný pobyt na Duke University v Severnej Karolíne, kde pracuje pod vedením Dr. Ericha Jarvisa. Práve on bol iniciátorom vzniku konzorcia, ktoré navrhlo vytvoriť novú nomenklatúru vtáčieho mozgu. Tá stará už totiž bránila vedeckému pokroku.
"Doterajšia nomenklatúra vtáčieho mozgu sa spájala s menom známeho nemeckého neurobiológa 19. storočia Ludwiga Edingera," hovorí Ľubica Kubíková. "Edinger bol presvedčený, že väčšina mozgu vtákov sú len nadmerne vyvinuté bazálne gangliá (striatum), primitívnejšie ako mozgová kôra, ktoré kontrolujú hlavne inštinktívne správanie."
Terminológia, ktorú navrhol a ktorá sa odvtedy používala, obsahovala pre väčšinu mozgu koncovku -striatum. Medzitým prešlo sto rokov. Vedci objavili nové techniky mapovania mozgu, nahromadilo sa množstvo literatúry a nových dôkazov o stavbe vtáčieho mozgu. Dnes je už isté, že podobne ako u cicavcov, bazálne gangliá tvoria len časť mozgu vtákov, a sú obklopené časťou nazývanou pallium, z ktorej sa vyvinul neocortex cicavcov.
Prečo vedci nemohli komunikovať
"Hoci väčšina vtáčích neurobiológov vedela, že stará nomenklatúra nezodpovedá modernému chápaniu, uvedomovalo si to len málo neurobiológov študujúcich cicavce," vysvetľuje Ľ. Kubíková. "To, samozrejme, bránilo vedcom v komunikácii. Vo svete, kde sa 95 percent výskumu robí na cicavcoch, to bola pre vtáčiu neurobiológiu obrovská nevýhoda."
V júli 2002 sa na Duke University stretlo 29 špecialistov zaoberajúcich sa výskumom vtákov, cicavcov, rýb a obojživelníkov. Predchádzala tomu viacročná debata v internetových diskusných kluboch. Diskusie vyústili do zmeny nomenklatúry, ktorá odzrkadľuje paralely medzi mozgom vtákov a cicavcov.
Hlavná publikácia detailne popisujúca zmeny v terminológii vyšla v májovom čísle časopisu Journal of Comparative Neurology (Reiner a kolektív) a takmer celá komunita vtáčích neurobiológov ju okamžite prijala. Koncom januára vyšiel druhý článok v Nature Reviews Neuroscience (Jarvis a kolektív), obšírnejšie popisujúci motiváciu a dôsledky týchto zmien.
Model pre štúdium reči
Podľa Edingera je mozog vtákov primitívny. Myslel si, že len mozog cicavcov, obsahujúci neocortex zložený z vrstiev, umožňuje učenie. "Dnes vieme, že hoci mozog vtákov nemá vrstevnatú organizáciu (ich mozog je organizovaný do zhlukov - clusters), ich správanie je niekedy zložitejšie než správanie cicavcov," dodáva Ľ. Kubíková. "Sýkorky sú schopné ukladať zásoby a v zime ich potom nájsť; niektoré papagáje v konverzácii s ľuďmi vedia správne používať slová a čísla; holuby sú schopné rozoznať až 725 rôznych vizuálnych vzorov a rozoznať impresionizmus od kubizmu; vrany vedia využívať nástroje, napríklad autá na cestách na rozbíjanie orechov. Na rozdiel od psov, myší alebo potkanov sa spevavce, ktoré študujem, učia spievať od rodičov a sú preto jedinečným modelom pre štúdium ľudskej reči."
"Veríme, že názvy majú silný vplyv na naše experimenty a na spôsob, akým myslíme," zdôvodňuje konzorcium zmenu názvoslovia. Dr. Erich Jarvis dodáva: "Vedeli sme, že robíme niečo, čo môže mať vplyv nielen na súčasný výskum, ale čo môže ovplyvniť neurobiológiu na ďalších sto rokov. Táto nomenklatúra pomôže ľuďom porozumieť, že evolúcia vytvorila viac než len jeden typ komplexného správania - cicavčí a vtáčí."
Výsledky publikované v Nature Reviews Neuroscience názorne ukazujú, ako výrazne sa zmenil v posledných rokoch pohľad na vtáky a ich nervovú činnosť. Ako vtipne poznamenal dr. Jarvis v jednom z interview, ak vás dnes niekto nazve "slepačím mozgom", môžete to brať ako kompliment.
ĽUBOR KOŠŤÁL
(autor pracuje v Ústave biochémie a genetiky živočíchov SAV)
Autor: ĽUBOR KOŠŤÁL(autor pracuje v Ústave biochémie a genetiky živočíchov SAV)
