Aliancia koncernov Sony, Toshiba a IBM minulý týždeň predstavila dlho očakávaný prototyp nového procesora. Čip s názvom Cell prezývaný "superpočítač na čipe" má riadiť novú generáciu elektronických prístrojov a bude priamo konkurovať počítačovým čipom spoločnosti Intel.
Dve japonské a jedna americká firma budujú nový mikročip (na snímke ČTK/AP) od roku 2001 a teraz v San Franciscu prvýkrát ukázali, ako bude fungovať. Jeho najväčšou prednosťou má byť desaťnásobný výkon oproti dnes bežným procesorom osobných počítačov.
Nový čip bude od roku 2006 poháňať hernú konzolu Sony Playstation 3. V tom istom roku ho chce Toshiba začať montovať do drahších televízorov a IBM ho už tento rok použije do najvýkonnejších počítačov. Firmy sa ďalšie možnosti použitia zdráhali uviesť, počíta sa však s tým, že čip nájde využitie v prenosnej elektronike a v zariadeniach pre domácu zábavu.
Hlavný súboj medzi čipmi Cell a od Intelu sa podľa pozorovateľov strhne na trhu "digitálnej domácnosti". Intel však nechce zostať pozadu a takisto v pondelok oznámil, že už dokončil prvé skúšky nového čipu založeného na dvojitom jadre.
Cell sa od dnešných procesorov svojou architektúrou výrazne líši, pretože je zložený z niekoľkých samostatných častí, takzvaných jadier, z ktorých každá kontroluje osem spracovávacích centier. Celkom tak dokáže viesť desať príkazových sekvencií v porovnaní s dvoma pri dnešných čipoch Intelu. Pre digitálnu domácnosť to napríklad znamená, že jeden čip dokáže riadiť videohru, televíziu aj osobný počítač naraz, uviedla agentúra AP.
Nová technológia je založená na technológii IBM Power, ktorá pracuje napríklad v počítačoch firmy Apple. Čipy s väčším počtom jadier vyrábajú IBM a firma Sun Microsystems už dlhšie pre použitie vo výkonných serveroch. Ich výrobu okrem Intelu teraz pripravuje aj firma Advanced Micrro Devices (AMD).
Nový čip má takmer štvrť miliardy tranzistorov a dáta bude spracúvať rýchlosťou štyroch gigahertzov, čiže miliárd krokov za sekundu.
História však hovorí, že nový čip zďaleka nemá istotu, že sa mu podarí narušiť dominanciu zatiaľ najúspešnejšej technológie mikroprocesorov, takzvanej architektúry x86 používanej firmami Intel a AMD. Sám Intel sa už snažil túto technológiu prekonať vývojom výkonného čipu Itanium, tento produkt však zostal pre chladnú reakciu trhu obmedzený na superpočítače a výkonné servery.