Deti majú techniku rady, to však neznamená, že hi-tech hračky sú pre ne užitočnejšie, než jednoduché drevené kocky. FOTO - REUTERS |
Na Slovensku zatiaľ nijaká debata o tom, koľko počítačov v školách už bude "dosť", neexistuje. Je pritom zrejmé, že ideálne vychované dieťa nebude to, ktoré bude sedieť za klávesnicou najviac - každá hodina strávená za počítačom uberá z času, ktorý mohol byť strávený inak, možno i užitočnejšie. V určitom momente teda aj informatizácia školstva narazí na hranicu, za ktorou bude ďalšie využívanie počítačov skôr škodiť, ako pomáhať.
V Spojených štátoch sa debatu na túto tému snaží otvoriť neziskové združenie Alliance for Childhood, ktoré zverejnilo rozsiahlu štúdiu o možných negatívnych dosahoch využívania moderných technológií na deti.
"Neexistujú prakticky žiadne dôkazy, že by na úrovni základnej a nižšej školy kontakt s počítačom deťom prospieval," píšu v úvode svojej správy. "Na druhej strane existuje množstvo dôkazov o tom, že dlhé hodiny strávené pred počítačom deťom škodia."
Aliancia zároveň varuje, že učiť deti len techniku zvládnutia počítačov (napríklad vytvárania dokumentov vo Worde) a nehovoriť s nimi zároveň o histórii technológií a ich možných negatívnych účinkoch môže mať katastrofálne následky pre ľudskú spoločnosť.
Nakoľko sú počítače užitočné?
Dajte dieťaťu do rúk papier a pastelky a vytvorí pravdepodobne jednoduchý motív, ale spôsobom, ako žiadne iné dieťa na svete. Posaďte ho však pred počítačový program na kreslenie a jeho výtvor bude jeho osobnosť vyjadrovať v menšej miere, pretože bude ovplyvnený predstavivosťou dospelého programátora
Keď si však dieťa vyskúša kreslenie na počítači, začne sa podľa skúseností odborníkov inak pozerať aj na svoje čarbanice na papieri - bude ich hodnotiť oveľa kritickejšie, a preto ho bude kreslenie menej baviť. To zasa znamená, že bude menej držať v ruke ceruzky a možno bude mať väčšie problémy aj s písaním rukou.
To je len jeden z príkladov, že práca s počítačom nie je pre deti len čistým ziskom. "To, že už malé deti chcú napodobňovať rodičov a baví ich hrať sa s počítačom, nie je argument za čo najskorší kontakt s počítačmi - deti predsa baví aj sedieť pred televíziou alebo piť presladené nápoje," argumentujú autori štúdie.
Podľa nich sa vo vyspelých krajinách niekedy zavádzajú počítače do vyučovania bezhlavo, bez dôkazov o tom, že to deťom skutočne prospeje. Počítače sú drahé a veľmi rýchlo strácajú na hodnote, a preto by podľa kritikov bolo namieste pýtať sa, či by deťom neprospelo viac, keby sa rovnaké peniaze investovali napríklad do znižovania počtu žiakov v triedach. "Kontakt so skutočným učiteľom môže byť totiž pre deti dôležitejší, než aby sa čo najskôr naučili pripravovať prezentácie v PowerPointe," upozorňuje správa.
Počítače sú jednou z mála učebných pomôcok, ktoré sa zavádzajú bez toho, aby bol podrobne preskúmaný ich pedagogický dosah - v ich užitočnosť sa verí akosi automaticky. Mániu mnohých škôl v bohatých krajinách vybavovať všetky triedy počítačmi dokonca prirovnávajú k americkej kampani v 70. rokoch, ktorá presviedčala matky, aby deti kŕmili namiesto materského mlieka radšej "modernejším" umelým.
Aké dieťa je na počítač príliš malé?
Ovládanie počítača je dôležitou znalosťou, bez ktorej sa už pri opúšťaní školských lavíc nezaobíde takmer žiaden absolvent. Mnoho rodičov to najmä v Spojených štátoch vedie k presvedčeniu, že čím skôr dieťa začne s počítačom pracovať, tým väčší "náskok" pred svojimi rovesníkmi získa a tým lepšie sa mu bude dariť. (V predaji je už napríklad množstvo špeciálnych počítačových programov pre deti predškolského veku a dokonca i špeciálne počítače pre batoľatá.)
Na takýto predpoklad však neexistujú žiadne dôkazy a podľa niektorých odborníkov je pravdou skôr opak - príliš skorý kontakt s počítačom oberá dieťa o iné, dôležitejšie činnosti.
Problémom počítačov ako učebného nástroja je najmä ich obrovská zložitosť - žiadne dieťa nemôže pochopiť ani základné princípy ich fungovania. Pre malé deti je pritom dôležité, aby pracovali s jednoduchými hračkami, pri ktorých je jasný vzťah medzi ich akciou a reakciou okolia - vtedy sa najviac učia o svete okolo seba.
Pri počítači takýto bezprostredný kontakt dieťaťa s realitou chýba, a preto ani ten najdrahší prístroj nemôže malým deťom nahradiť jednoduché kocky či autíčko.
"Je paradoxom, že ak sa dieťa príliš skoro stretne s technológiami, môže to skôr zabrzdiť rozvoj jeho skutočnej technologickej gramotnosti. Špičkoví inžinieri či programátori sa ako deti väčšinou nehrávali s počítačmi, ale s oveľa jednoduchšími hračkami, ktoré cibrili ich kreativitu a schopnosť riešiť problémy," píšu autori z Alliance for Childhood.
Nová digitálna gramotnosť
Autori správy majú námietky aj proti tomu, aby sa za informačnú gramotnosť považovala jednoducho schopnosť ľudí používať počítače či internet. Nové technológie totiž v histórii už mnohokrát zásadne zmenili tvár spoločnosti, často spôsobom, ktorý by ich vynálezcovia či propagátori nikdy nedokázali predpovedať. Vynález navigačných nástrojov v stredoveku, otvoril bránu európskej kolonizácii, kníhtlač umožnila reformáciu, antikoncepčná pilulka priniesla sexuálnu revolúciu, elektrina zmenila spôsob, ako rodiny trávia voľný čas, a automobil zhoršil životné prostredie i naše zdravie.
Je aj množstvo technológií, ktoré sa v minulosti považovali za rovnako revolučné a zázračné, ako dnes internet či mobily. Azbest mal zachraňovať životy v budovách, ktoré nebudú horieť, v skutočnosti ich obyvateľom spôsoboval rakovinu. Freóny nám mali zabezpečiť vždy čerstvé potraviny, okrem toho však pravdepodobne priniesli aj globálne otepľovanie.
Deti sa však o týchto príkladoch zatiaľ na dejepise neučia a žijú v reklamnom svete, kde každá nová, modernejšia, rýchlejšia a výkonnejšia vec je automaticky lepšia, ako tie prechádzajúce. Takýto nekritický prístup môže mať v budúcnosti, keď bude ľudstvo od mnohých technológií životne závislé, katastrofálne dôsledky.
"Naše deti si už v budúcnosti nebudú môcť dovoliť vyberať si nové technológie len na základe toho, aké sú pohodlné, výkonné alebo rýchle. Stávky jednoducho už budú príliš vysoké a budú musieť uvažovať aj nad ich dlhodobými dosahmi," varuje analýza. "Model prijímania noviniek len na základe našej zvedavosti, túžby niekoho viac zarobiť alebo zničiť viac vojakov už nebude môcť fungovať."
Jednou z úloh rodičov a pedagógov je podľa americkej organizácie aj "vyvracať mýtus o neutralite technológií", teda predstavu, že všetky technológie sú si "rovné" a záleží len na ľuďoch, či ich použijú na dobrý alebo zlý účel. "V skutočnosti technológie neutrálne vôbec nie sú - každá v sebe nesie iné kultúrne posolstvo či ideológiu, každá v sebe obsahuje iné záujmy, myšlienky, vieru či predsudky svojich tvorcov."
Školy budúcnosti by teda mali podľa autorov učiť komplexnú informačnú gramotnosť, ktorú definujú ako "schopnosť pristupovať zodpovedne, kriticky a kreatívne k voľbám týkajúcim sa technológií tak, aby prispievali k demokracii, ekologickej stabilite a spravodlivej spoločnosti".
Autor: TOMÁŠ BELLA
