Shadow Ops: Red Mercury - zachráňme znovu Zem

Málokedy nastane chvíľa, kedy sa PC hráči dočkajú konverzie first-person-shooteru z konzol. Shadow Ops: Red Mercury tento prípad vyvracia a hoci sa nejedná o úplne áčkový titul, zažijete s ním pár zábavných chvíľ. Stačí sa chopiť zbrane, zacieliť a napumpovať nepriateľom trochu poctivého amerického olova do ich tiel.

V poslednom čase som sa brodil samými hernými brečkami, ktoré sa dokonca ešte ani neobjavili na našej ctenej stránke z prozaického dôvodu – vždy bude niečo lepšie na uverejnenie. Tomu sa nedá nič vyčítať, ale mozgové bunky, ktoré zo strachu z poskúškového alkoholického armageddonu nevyprchali z mojej lebky, začali pripomínať sklerotickej pamäti, že by sa konečne hodila hra, ktorá si zaslúži i zopár uverejniteľných slov. Život je však ťažký a keď už mesiac drvím len futbalové manažéri, začínam pociťovať absťák po akejkoľvek inej hre.

Shadow Ops: Red Mercury od Zombie Studios by teda malo pôsobiť ako balzám na moju hráčsku dušu a zo začiatku som si skutočne myslel, že Xboxová konverzia FPSky, podporujúca 64bitové procesory, s filmovou atmosférou a podobnými blábolmi, bude skutočným vyslobodením. Príbeh nás zavedie do blízkej budúcnosti, kde v koži kapitána Franka Haydena musíme zachrániť svet pred krutými záporňákmi, ktorí by bez mihnutia oka zlikvidovali celú našu planétu vďaka tajnému projektu Red Mercury. Za ni4 nehovoriacim názvom si predstavíme „megapráskovú“ zbraň o ohromnej sile, dokonca väčšej ako atómovka. V nesprávnych rukách je to veľmi nebezpečná hračka a je len na našom hrdinovi, aby zachránil svet, vzal si princeznú za ženu a žili spolu šťastne, až kým nedostanú infarkt z daňového priznania. Alebo tak dajako.

Nedá mi však nepripomenúť jednu dôležitú vec – hra je distribuovaná na dvd-nosičoch a po inštalácií vám spapá niečo cez štyri giga priestoru, čo bude u niekoho možno problém a bude nutná inventúra v domáckom archíve neslušných obrázkov a filmov (prípadne ak máte záľubu v lepení si modelov z ABCčka, preriedite si archív vašich virtuálnych modelov).

So zažmúrenými očami si môžeme predstaviť Call of Duty v modernejšej dobe, zbrane sa nápadne podobajú súčasným výstrelkom vojenskej techniky. Dokonca úvodná snaha o filmovosť celého projektu môže dostať nejedného do fázy zažrania sa do hry. Retrospektívne rozprávanie sa začína koncom, kde v uličkách arabského mesta (silne pripomínajúceho irackú vojnu za slobodu) musíte rýchlo nájsť "tú nebezpečnú vec". Po zúrivých prestrelkách so zakuklenými nepriateľmi budete vedieť ako to celé dopadne, ale hra sa samozrejme nekončí, ešte vás čaká story o tom ako sa to celé začalo.

Púštne oblasti vystrieda hustá džungľa v Kongu, nesmie chýbať zasnežená krajina v jednom zo štátov z bývalého Sovietskeho zväzu, kde sa plíživým pohybom budeme zakrádať do tajnej továrne. Príbeh pokračuje ďalej a štvrť stovka misií (zdalo sa mi trápne použiť rovno slovíčko 25) je kvalitné sústo. Zmena prostredia je potrebnou zmenou od inak lineárneho chodenia vpred. Všetky situácie sú natvrdo naskriptované, stačí priechod cez neviditeľnú hranicu a začnú sa na vás rojiť zástupy nepriateľov. Veď to všetci dobre poznáme a pri adrenalínovom postupe vpred to možno ani nepostrehnete a budete sa sústrediť na hordy valiacich sa protivníkov. Každá správna vojnová hra musí mať obmedzenie v počte nesených zbraní a inak tomu nie je ani pri Red Mercury a v jednom momente môžete mať pri sebe pištoľ, automatickú zbraň a zopár granátov. Niekedy dostanete i sniperku a s ňou nemáte žiadny problém vystreliť si zo škuľavého ľavého oka dômyselne skrytého nepriateľa. Doslova. Zbrojný arzenál nečíta desiatky kúskov, skôr sa budete sústrediť na využitie dostupných smrtiacich hračiek, zbrane po mŕtvych nemôžete vziať a munícia sa nachádza (rovnako ako lekárničky) na vopred určených miestach.

Na tomto mieste by ste mali pochopiť, že akákoľvek spojitosť s realitou sa rozplynula ako moja snaha napísať čisto informačnú recenziu. Dokonca nám mŕtvolky niekto zrejme kradne, po pár sekundách sa vyparia do neznáma a každý tu začína cítiť niečo podozrivé, niečo konzolové. Áno, tupý postup v hre je základným prvkom v hre, ale bez väčšieho kriku na to môžeme hodiť bobek, aj také hry treba a štýl Painkillera má niečo do seba.

GRAFIKA 8 / 10
Podpora vyššej triedy procesorov samozrejme nie je do hry integrovaná len tak pre nič za nič, výborne to dokazuje grafická stránka hry. Keďže kordi nie je hoden vyššieho finančného ocenenia, podobnú technickú parádičku nevlastním a musel som sa uspokojiť s klasickým spracovaním, avšak nemusíte hneď škemrať od majetnejších členov rodiny na 64bitového kamaráta i na normálnom stroji je okolie oku lahodiace, plné detailov a nebiť nepriehľadnej hmly alebo neustáleho zakrývania obzoru novými budovami, povedal by som, že engine je celkom podarený. Istá hardwarová náročnosť sa dala čakať, ale žiadne krvavé orgie s vylaďovaním a lá Doom 3 alebo Half-Life 2 sa nekonajú. Samotnú prezentáciu vidíte na okolitých screenshotoch a je jedno, či sa brodíte hustou džungľou alebo skrývate za vrakmi v Blízkom Východe – vyzerá to vierohodne. Poslednou viditeľnou chybičkou je slabý, takmer neexistujúci, model poškodenia okolitých predmetov. Nečakal som žiadne fyzikálne „hrátky“ ako v HL2, ale aspoň niečo zničiteľné v hre mohlo byť.

Animáciám medzi úrovňami nechýba filmový charakter a celé to vyzerá ako americký film o hrdinovi, so všetkými možnými akčnými zábermi kamery. Technické prevedenie by znieslo lepšiu kompresiu, ale nie je to vôbec až tak zlé. Pri pohybe postáv som nepostrehol žiadnu abnormálnu anomáliu, ale možno som mal dovoliť nepriateľovi, nech sa trochu prejaví, nie vždy mu spraviť menšiu dierku v hlave. Stretnete sa s ukrývaním za vhodné predmety, snahu o uhýbanie sa skokmi alebo kotúľmi, teda nám známa zbierka vojenského drilu.

INTERAFACE 8 / 10
Klasická schéma v ovládaní nechýba dnes v žiadnej podobnej akčnej hre a vystačíte si s pohybovými klávesami a myškou. Nechýba ani vykukávanie za roh alebo akčná klávesa, aktivujúca vhodnú činnosť na danom mieste (zapnutie nálože a pod.). Neprídeme ani o možnosť skrčenia sa alebo zoomu jednotlivých zbraní. Prehľad o zdraví hrdinu a počte patrónov do zbrane vidíte v prehľadnom interfejsi, ale to je dnes už nutná výbava každej strieľačky z vlastného pohľadu. Poteší možnosť granáty hádzať do vzduchu i kotúľať po zemi, priamo k nohám dezorientovaných protivníkov. V ovládaní nenájdete žiadnu výraznú chybičku krásy, až na problémy pri pohybe v skrčenej polohe. Občas sa panák zasekne o prekážky a neostáva vám nič iné ako vstať a istotne uznáte, že zrovna toto nie je najvhodnejší manéver počas zúrivej prestrelky, hlavne ak vám hlavne (no to mi je dnes deň, také pekné slovné zvraty) vojakov miera rovno do ústnej dutiny a môžete si byť istý, že nepôjde o žiadnu vakcínu proti chripke... 

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Tupý postup vpred je sám o sebe celkom zábavný, jedinou podmienkou je objavovanie sa noviniek, prípadne vecí, ktoré budú hráča ťahať vpred, donútia ho skúsiť ďalšiu misiu. Nechcem tvrdiť, že nič podobné Shadow Ops: Red Mercury neobsahuje, to by som bežal hlavou oproti stene (na smútok niektorých čitateľov musím pripomenúť, že som žiadnu podobnú vec ešte nikdy neskúsil... teda aspoň o tom neviem :), ale tento pocit z príjemnej hrateľnosti sa objavuje sporadicky a vyprchá rýchlejšie ako ranný optimizmus po pár minútach v dopravnej zápche. Je fajn rútiť sa vpred za stáleho ra-ta-ta-ta a atmosféra niekedy dosahuje skutočne adrenalínové hodnoty, rýchlo sa však, akoby po sínusovke, poberie do apatických hodnôt, plných nudného opakovania už niekoľko krát videných lokácií a sledovanie umelej inteligencie kamarátov (takmer do každej misie dostanete spoločnosť) sa zmení v heroický beh vpred a snaženie sa o rýchle zlikvidovanie iných vojakov. Niekedy nuda, niekedy zábava.

MULTIPLAYER 5 / 10
Nevidím žiaden dôvod, prečo by ste sa mali pokúšať hrať Red Mercury po internete alebo na zosieťovaných počítačoch na nejakej LAN party, ale táto možnosť tu je a dokonca až pre 32 olovachtivých kamarátov.

ZVUKOVÉ EFEKTY 9 / 10
Ozvučenie bojiska výborne vytvára kulisu aktívneho konfliktu a hráč sa tak môže skutočne cítiť ako na inkriminovanom mieste. Streľba v pozadí pri mestských prestrelkách, tiché „pradenie prírody“ v odľahlejších lokalitách má ten správny šmrnc a vďaka 3D zvuku máte o takmer dokonalú kulisu postarané. Do bojových scén vykrikujú vaši spolubojovníci ďalšie povely, len škoda, že enemy nevydáva žiadny zvuk – ak nepočítame výkriky v okamihu smrti.

HUDBA 9 / 10
V technickom spracovaní Red Mercury jednoducho nemá chybu. Dynamicky sa meniaca hudba vzhľadom na pozíciu hráča je neskutočne pôsobivá. Dodáva hraniu akoby filmový nádych, melódiám nechýba povzbudzovací tón a správne motivujú hráča. Ak ste videli akýkoľvek vojnový film, počas akčných záberov vám do uší istotne prúdila typicky americký filmová hudba a musíte sami uznať, že sa do podobných situácií hodí rovnako ako zadoček na šerblík.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Táto položka dostala výrazne najhoršie hodnotenie a hoci sa môže zdať, že obsah hodnoteného celku bude celý priemerný, nie je to tak. Rozdelenie na dĺžku hry, inteligencie nepriateľov a inteligencie spolubojovníkov bola rovnako nutnosť ako môj zdesený pohľad pri slovnom spojení inteligencia spolubojovníkov. O tom však nižšie.

25 levelov vyzerá na celkom dobrú pálku a ono to je pekne bohatá porcia úrovní z rôzneho prostredia. Ak vezmem do úvahy nemožnosť ukladania hry počas levelu, čistý čas hrania sa vyšplhá i nad 15, možno aj 20 hodín. Samozrejme ak nehráte na lúzerskej najľahšej obtiažnosti. Niekoho však môže niekoľko násobné opakovanie nie raz videných veci dosť iritovať. Na obranu by sa patrilo povedať niečo o dômyselnejšom postupe, v našom prípade to je však trochu chabá výhovorka, počas hrania natrafíte na nesmierne veľa miest, kde vám protivníci 100% vezmú niečo z energie, ktorá vám v konečnom dôsledku môže za ďalším rohom chýbať a schytáte tak jednu šupu medzi oči a nasleduje nutný reštart. Počas prestreliek často nastáva situácia, kedy sa ich jednoducho vyrojí veľa a chaos na bojisku (v tomto sa paradoxne inak akčná strieľačka blíži k reálnemu konfliktu) vám dá zabrať.

Nepriatelia sa snažia skrývať za umelo vytvorené prekážky, ale ich rozumové schopnosti týmto končia a vykukujú v pravidelných intervaloch a akoby na vás volajú: tak ma už konečne odbachni! Samozrejme im tú radosť spravíme, ale potom sa nájdu frflajúci recenzenti s jedovatými poznámkami o debilite protivníkov. Riešenie? Spravíme ich húfy a využijeme taktiku rusov za druhej svetovej. Alebo vy nepoznáte známu formulku nás mnógo? Nestačíte sa obzerať a neustále sa valiace vlny nepriateľov padajú k zemi (a miznú bez akejkoľvek krvavej scény), čo má za efekt neustály nával adrenalínu. Občas to nefunguje a lineárny postup vpred je skôr fraškou, ale s tým nič nespravíme.

Na záver som si nechal svojich kamarátov. Sú proste úžasní a človek by im najradšej vpálil guľku do hlavy za tie ich extempóre, čo predvádzajú. Nedá sa to, tie svine sú asi nesmrteľné a s vrodenou schopnosťou pletenia sa pod nôh a netrafenia nepriateľa ani z metrovej vzdialenosti, využívajú svoje schopnosti. Prekážajú pri skrývaní sa za vhodné prekážky a keď som po prvýkrát sledoval súboj enemy vs. parťák zo vzdialenosti niekoľko desiatok centimetrov (vzdialenosť ich hlavní), ako po sebe strieľajú a nedokážu sa zabiť, v predtuche príchodu apokalypsy som vypol monitor a kochal sa nádhernou čiernou farbou. Na druhú stranu, do vášho kokosu sa nepriatelia vedia trafiť až setsakramentsky presne. Spolubojovníci sú zrejme prototypmi samovražedných žoldnierov.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Vidíte, nakoniec to nedopadlo ani tak zle. Priaznivá cena rozhodne spraví dosť a produkt to vôbec nie je zlý. Technické spracovanie je vysoko nad priemerom a zábava na niekoľko dní pohodového hrania to istotne je. Konverzia z Xboxu sa nakoniec celkom podarila a hoc sa nejedná o žiadnu hitovku alebo neustále prezentovanú hru, Shadow Ops: Red Mercury však hanbu Zombíkom nespraví. Príjemná oddychovka, nič viac a nič menej. Aplikujte po menších dávkach a nebude to až tak zlé.