Ferenc Krausz z MPI (Nemecko) s kolegami vyvinul kompaktný röntgenový laser s vlnovou dĺžkou okolo 1 nanometra a desaťnásobkom energie predchádzajúcich takýchto aparátov.
G.S. Orton a P.A. Yanamandra-Fisher z Jet Propulsion Laboratory (USA) objavili zo Zeme horúcu škvrnu v atmosfére Saturnu tesne pri južnom póle planéty. Ide o dôsledok 15-ročného zohrievania južnej pologule, ktorou je Saturn pri letnom slnovrate privrátený k Slnku.
Pokusy Johna Klironomosa z University of Guelph (Kanada) s kolegami s mykoríznymi hubovými spoločenstvami ukázali, že pri pomalom (realistickom) vzraste obsahu oxidu uhličitého v ovzduší bola reakcia ekosystému oveľa menej výrazná ako pri prudkom.
Michael Kaspari z Oklahomskej univerzity (USA) zistil, že keď americké tropické mravce Cephalotes atratus (na snímke) spadnú zo stromu, v 85 percentách prípadov sa im kĺzavým letom zadočkom vpred podarí "zakormidlovať" ku kmeňu, aby nedopadli až na zem.
Tím Edwarda Rubyho z Wisconsinskej univerzity (USA) sekvenoval genóm baktérie Vibrio fischeri, vďaka ktorej svetielkujú isté sépie a ryby. Veľmi sa podobá genómu bacilu cholery.
W. Anthony Frankino z Leydenskej univerzity (Holandsko) s kolegami zistil pokusmi s motýľom Bicyclus anynana, že pomer jeho krídel a tela neurčujú vnútorné vývojové obmedzenia, ale faktory prírodného výberu, kladené podmienkami v prostredí.
Kazušige Touhara z Tokijskej univerzity (Japonsko) s kolegami zistil, že pri pachovej komunikácii priadky morušovej sa samcom v tom istom neuróne páruje jeden vysoko špecifický receptor pohlavného feromónu so všeobecnejším chemickým receptorom.
Tím Kennetha Chiena z Kalifornskej univerzity (USA) identifikoval v dospelých srdciach populáciu tzv. predchodcovských buniek, ktoré majú schopnosť diferencovať sa a dozrieť na bunky srdcového svalu. Môže to pomôcť pri liečbe poškodených sŕdc.
Nikola Pavletič z Memorial Sloan-Kettering Cancer Center (USA) s kolegami zistil pri hube Ustilago maydis, že jej gén Brh2, náprotivok ľudského génu BRCA2, ktorého bielkovinový produkt pri mutácii vyvoláva rakovinu prsníka, sa významne podieľa na opravovaní DNA.
Jenni Pettayová z University of Turku (Fínsko) s kolegami preukázala na fínskych rodinách z 18. a 19. storočia, že matky, ktoré porodili vo veľmi mladom veku, zvyčajne tiež zomierali mladé. Prírodný výber očividne obetúva dlhovekosť žien v prospech reprodukčnej schopnosti.
