Robert Sussman z Washingtonovej univerzity v St. Louis vo svojej novej knihe Man the Hunted: Primates, Predators and Human Evolution (Človek ako korisť: primáty, predátory a ľudská evolúcia), ktorú napísal s Donnou Hartovou z Missourijskej univerzity (obe inštitúcie USA), tvrdí, že naša inteligencia, schopnosť spolupracovať a ďalšie znaky sú plodom úsilia poradiť si s predátormi. Patria medzi nich psovité i mačkovité šelmy, hyeny, dravé vtáky aj krokodíly.
Autori vyšli z poznatkov o fosílnych aj živých primátoch. Sussman je popredný odborník na ekológiu a sociálnu štruktúru tejto zoologickej skupiny, kam patrí aj človek. Ich súhrnný záver znie: Lovcami s "inštinktom zabijaka" sme sa stali až odvodene. Človek ako lovec je obraz, ktorý vznikol podľa židovsko-kresťanskej ideológie. Tá sa nesie v duchu človeka ako zlého a agresívneho tvora.
Bádatelia sa sústredili na australopiteka druhu Australopithecus afarensis, dvojnožca, ktorý svojimi znakmi spája predchádzajúcich a neskorších príslušníkov ľudskej línie. Podľa malého chrupu nebol mäsožravec, ale živil sa najmä ovocím, semenami a orechmi. Mäso by bez spracovania nezvládol. Kamenné nástroje aj dôkazy používania ohňa sú oveľa mladšieho dáta.
A. afarensis zrejme žil na stromoch aj na zemi. Také druhy bývajú skôr korisťou. Pritom vtedajšie predátory boli väčšie a početnejšie ako dnes. Bez veľkých tesákov, nástrojov a ohňa im mohol unikať iba šikovnosťou. Aj tak predátory ukoristili typicky až 10 percent týchto ľudských predkov. To podľa autorov vyvolalo tlak na vývoj nášho mozgu a rozvoj kooperatívnosti a intenzívnej skupinovej socializácie. (zu)
